Zuzana sa ponáhľala domov. Pod roztopeným snehom ostávali kusy ľadu, nohy sa jej šmýkali, čo jej znepríjemňovalo cestu. Na ceste stáli mláky. Pretekajúce autá striekali roztržitých chodcov špinavou vodou. Zuzana sa držala ďalej od okraja chodníka.
Keď dorazila domov, chrbát jej bol spotený, nohy boli unavené a ešte aj premoklié. Už dlho mala kúpiť nové čižmy.
V predsieni klesla bez síl na puf. Zobula si mokré čižmy a pohla prstami v premoknutých pančuchách. Pomyslela si, že by bolo fajn vypiť silný čaj s citrónom, aby neochorela. Nestihla ani pristaviť čižmy k radiátoru, keď zaznelo buchnutie do steny. Tak ju volala matka – klopala lyžicou o stenu. Zuzana si povzdychla a išla do jej izby.
„Čo, mami?“
Matka cosi zamrmlala.
„Bola som v práci.“ Zuzana pristúpila k posteli a upravovala skĺzavajúcu sa prikrývku. Zavadil o ňu zápach moču. „Plienka je plná,“ uvedomila si. Vytiahla novú z balenia pri posteli a odhodila prikrývku nabok. Prekonávajúc nevoľnosť od silného zápachu, vymenila plienku. Celý čas matka mrmlala. Rozprávať nevedela.
„Hotovo. Teraz ti pripravím večeru.“ Zuzana zdvihla z podlahy ťažkú, preplnenú plienku a vyšla z izby, ignorujúc matkino mrmlanie. Naučila sa nenaťahovať sa a neurazať sa na ňu. Nepomohlo by to, len by jej bolo horšie. Odpočinúť si by bolo rajom, ale taký luxus si nemohla dovoliť. Matka ju neustále volala.
Kedysi mali normálnu rodinu. Otec viedol katedru na univerzite, matka sedela doma s deťmi a čakala na neho. Všetko sa však zrútilo naraz. Zuzana končila desiatu triedu, jej brat Martin zložil skúšky za tretí ročník, keď otec zomrel.
Matka jedného z uchádzačov sa snažila podplatiť otca, aby jej syna prijali na internát. Otec viedol prijímaciu komisiu. Bol zásadový a čestný, nikdy nezneužíval svoje postavenie.
Urazená matka sa rozhodla pomstiť a nahlásila ho. Tvrdila, že peniaze vzal, ale jej syn napriek tomu neuspel. Rozbehlo sa vyšetrovanie. Otcovo srdce to nezvádzalo, zomrel na infarkt po ceste do nemocnice.
Matka sa nevedela zmieriť s jeho stratou a postupne strácala rozum. Nevnímala Zuzanu s Martinom, hodinami sedela na pohovke a pozerala sa do prázdna. Občas sa zobudila a išla variť večeru. Nikdy neprijala manželovu smrť, každý deň ho čakala z práce.
Predtým k nim dvakrát do týždňa chodila mladá žena Lucia, upratovala byt, chodila na trh. Matka neuznávala mäso a zeleninu z obchodu. Po otcovej smrti ju museli prepustiť. Nikto v rodine okrem otca nepracoval. Teraz sa o domácnosť starala Zuzana. Preto ju matka vhodila ako posluhovačku. Zuzana unavene vysvetľovala, že je jej dcéra. Matka ju však tvrdošijne volala Luciou a dávala jej príkazy.
Úspory rýchlo došli, a bolo ich málo. Matka nevedela šetriť, kupovala si šaty a šperky. Bola pekná žena, otec ju v ničom neobmedzoval.
Predtým k nim často chodili otcovi kolegovia z univerzity. A dodnes matka nútiZuzana však nakoniec pochopila, že keby neprekonala svoju poslušnosť, nikdy by nenašla pravú lásku a šťastie, ktoré si zaslúžila.
