Vráť mi môjho syna. Dám ti všetko, čo chceš, zašepkala slabým hlasom Zuzka.
Tvoj otec sa nestratí. Je mu len štyridsaťtri. Myslíš, že bude navždy smútiť za tvojou mamou? Ani náhodou. Podľa štatistík je viac osamelých žien ako mužov. Určite sa o neho postará nejaká sama. Tak poď so mnou do Bratislavy, nechaj otca, nech si vybuduje nový život. Alebo chceš, aby zostal sám až do smrti?
Žili v malom mestečku pri Bratislave. Keď dievčatá chodili do desiateho ročníka, Zuzkinej mame zrazu zomrel manžel. Spolu s otcom to ťažko znášali. Na Zuzku dolehli domáce povinnosti, ale zvládala všetko – školu, domácnosť, aj prijímacie skúšky na výšku.
Ema sa túžila dostať preč z malého mesta a presvedčovala Zuzku, aby išli spolu do Bratislavy.
“Otec je stále skleslý, nedokáže sa zmieriť so stratou. A ak odídem ešte ja? Nie, nenechám ho samého,” vzdorovala Zuzka.
“Už ti hovorím – nestratí sa. Je mladý, čo má smútiť celý život? Čoskoro sa o neho postará nejaká žena. Nechaj ho žiť. Alebo chceš, aby zostal sám?”
Nemilosrdné slová kamarátky boli ako nožom do srdca. Ale nemohla povedať, že by v nich nebolo kus pravdy. A tak sa Zuzka rozhovorila s otcom.
“Choď, dcérka. Neboj sa, poradím si. Bratislava je blízko, nie je to Sibír. Ak sa ti nebude páčiť, vrátiš sa. Čo by si tu robila?”
A tak Zuzka odišla s Emou. Mohla ísť na vysokú, ale Ema mala slabé známky. A Zuzka nechcela opustiť priateľku. Spolu sa prihlásili na pedagogickú školu. Bývali spolu na intrákoch.
Najprv jazdila Zuzka každý víkend za otcom. Ale po Vianociach si všimla zmenu – otec bol veselší, upravený, v chladničke varené jedlo. “Varil si sám?”
Otec sa začervenal. “Susedka Ivana mi doniesla… a vlastne…” Zuzka ho upokojila. “Všetkému rozumiem. Teší ma, že si našiel spoločnosť.”
Všimla si, že keď prišla, susedka zmizla. “Veď žite spolu, čo sa hanbíte?” Ale začala chodiť menej, aby nerušila.
Ema školu ignorovala, chodila po kluboch, niekedy sa ani nevrátila na noc. Zuzka ju kryla, pomáhala jej.
“Čo to robíš? Vyhodia ťa, alebo otehotnieš. To chceš?”
“Ty si ako moja mama. Nič sa neboj. Mne deti netreba. A ty stále len s tvojím Mišom?”
Letnú skúšku dala Ema len vďaka Zuzke. V poslednej dobe bola roztržitá.
“Čo sa deje? Nie si chorá?” spýtala sa Zuzka, keď cestovali domov.
“Som tehotná,” priznala Ema.
“Varovala som ťa! A čo teraz?”
“Nerodím. Požiadaj otca o peniaze na interrupciu. Matke to nesmiem povedať.”
“Šaľiš? Nepoužívali ste ochranu? Hovorila si, že máš všetko pod kontrolou!”
“NeA keď sa Zuzka vrátila z kaviarné s Vajíčkom v náručí, vedela, že jej malý svet je opäť celý, zatiaľ čo Emin smiech sa navždy stratil v temnotách Bratislavy.
