Keď môj manžel podal žiadosť o rozvod, ja a moje deti sme sa presťahovali k mojim rodičom. Sama by som to nezvládla musela som pracovať a zároveň sa starať o deti. Najstaršia dcéra mala vtedy tri roky, najmladší syn dva.
Vybavila som si hypotéku a začala som odznova. Spočiatku som sa s ostatnými v bytovke len zdravo zdravila, nikoho som nepoznala.
Časom sa mi do cesty priplietol jeden muž. Mal syna približne v rovnakom veku. Občas som ho vídala s nejakou ženou, a tak som si bola istá, že je ženatý. Napriek tomu sa mi páčil. Páčil sa mi na pohľad, no neuvažovala som nad vzťahom so ženatým chlapom.
Raz mi však pomohol opraviť pokazený kohútik v kuchyni a pozvala som ho na kávu. Počas rozhovoru som zistila, že to bola opatrovateľka jeho chlapca, nie manželka. Vraj nemal šťastie na dobrú pestúnku, stále niečo nesedelo. Jeho manželka zomrela minulý rok a už nemá žiadnu rodinu. Vtedy som si povedala, že možno by raz niečo z toho mohlo byť…
Postupne sme si začali viac písať, volali sme si, občas sme išli aj na prechádzku s deťmi. Jedného dňa prišiel za mnou, keď boli moji rodičia u nás na návšteve.
Ako sa máš? Prosím ťa, postráž dnes môjho syna, lebo škôlku zavreli kvôli karanténe a ja musím zrazu náhle do práce. Pestúnka je chorá.
Jasné, žiaden problém, odpovedala som.
Priniesol mi plnú tašku oblečenia, jedlo a spísal dlhý zoznam pokynov, ako sa starať o jeho malého. Povedal, že mi zavolá, ale nečakala som, že mi bude volať každú polhodinu a pýtať si podrobný report: čo som mu dala najesť, do čoho som ho obliekla, či sme vôbec boli von…
Keď si večer prišiel po syna, bol nahnevaný, že som mu dala červenú košeľu namiesto modrej, ako mal napísané v inštrukciách. Namiesto poďakovania som si vypočula nekonečné výčitky. A pred odchodom ešte povedal:
Prinesiem ho aj zajtra, dobre?
Neodmietla som ho, ani keď som toho mala naozaj veľa. Ale jedného dňa ma odviezla sanitka do nemocnice. Sused mi volal a naštvane po mne kričal, že neotváram dvere. Vysvetlila som mu, že som v nemocnici, a zložil telefón.
Po čase sa mi navrhol, že postráži moje dieťa, ale ja som odmietla, lebo som musela pracovať. Odtiaľ už telefonáty a stretnutia prestali. Keď sa stretneme v paneláku pri vchode, už sa len letmo pozdravíme. Myslela som si, že je to môj človek, ale ukázalo sa, že sa na mne len priživoval. Verím však, že raz stretnem muža, ktorý pre mňa bude znamenať celý svet.
