Drahý denník,
Oci, nesťažuješ sa, keby sme si pár mesiacov požičiali tvoj byt? opatrne sa ma spýtal Juraj, keď sme stáli v predsieni.
Nie, nesťažujem sa, odpovedal stručne Ján.
Rodičia Juraja sa rozviedli pred asi desiatimi rokmi. Matka sa po dvoch rokoch znova vydala, otec zostal sám. Ján mal tvrdú povahu, takmer neúnosnú. Ženy v jeho živote sa objavovali len na chvíľu, ale syna nikdy nenechal na holičkách. Okrem alimentov mu kupoval všetko potrebné a aktívne sa podieľal na výchove prísne, mužsky, bez zbytočnej lásky a nežnosti, ale s otcovou starostlivosťou.
Juraj si už po skončení 11. ročníka začal samostatne žiť. Vzal si prácu, odišiel od matky a prenajal si izbu v internáte. O niekoľko rokov neskôr sa oženil s Ľubomírkou, s ktorou sa zoznámil ešte zo školy. Chceli si kúpiť byt na splátky a spájali peniaze na akontu, keď ich prenajímateľ oznámil, že ich izba je na predaj. Museli počkať na dokončenie obchodu. Juraj sa rozhodol požiadať otca o ubytovanie Ján žil sám v trojizbovom byte. Keď otec odmietol, Juraj už mal odísť, no Ján pokračoval:
Môžete zostať, len ticho.
Ďakujem, uľahčene vyfúkol Juraj.
Vedel som, že Ján je samotár, milovník kľudu, málokedy hovorí a ešte menej ukazuje city. Jeho požiadavka ticho ma nijak neprekvapila. Ľubomírka, ktorá bola v piatom mesiaci tehotenstva, si tiež cenila pokoj. Netušila však, že ticho podľa otca platí len pre neho a nie pre ostatných, ktorí v dome žijú.
Ján vstával každé ráno o piatej, kročidlami v papučkách besne po dome. Chodil do kúpeľne, kuchyne, späť do kúpeľne ten neúnavný reťazec rituálov. V tichu sa ozývalo len škrípanie podláh a občasné Bum! niečo spadlo. K čertom! kričal a opäť pokračoval. Nezaujímalo ho, že niekto ešte spí. Keď sa niekomu nepáči, môže odísť, často prehodnotím.
Okrem rána Ján kontroloval všetko, čo robili Juraj a Ľubomírka. Po deviatej večer sa nepustil do televízie, neprikazoval varenie neľúbil pachy, svetlo a vodu, pretože nebol bohatý. Takýto režim trval týždeň, kým Ľubomírka nebola hospitalizovaná. Na jej prekvapenie prišla o dva dni neskôr svokor, so škatulou ovocia.
Dieťaťa potrebujú vitamíny, odovzdal prísne svokor balík.
Ďakujem, Ján, poďakovala si Ľubomírka.
Dobre, prikývol a odišiel. Počúvajte doktora.
Po prepustení sa svokor stále zobúdal o piatej, ale snažil sa šúchať tiše, aby neprebudzoval. Snažil sa prejaviť aspoň záblesk starostlivosti zavolal na raňajky a ticho vzal utierku, sám umýval podlahu, pretože Ľubomírka potrebovala viac oddychu.
Nový byt sme zakúpili až po troch mesiacoch. Otec si trval na tom, aby pred nastahovaním bolo všetko v novom byte zrekonštruované. Ľubomírka porodila uprostred rekonstrukcie a s dieťaťom sa vrátila do svokrovho domu. Svokra a jej rodičia nás navštívili niekoľkokrát po prepustení, ale svokor vždy predvádzal, že hostí nechce len na vnúčatko mu žiarili oči. Na tvári, ktorá inak bola strmá, sa vždy objavila úsmev, keď ho pozrel na malú Varinku.
Každé ráno si Ján berie Varinku, aby mohla Ľubomírka dopriať dlhý spánok po bezsnom noci. Naučil sa meniť plienky a keď nastal čas, aby sme sa presťahovali do nášho bytu, Ján, s ňou pretlčeným slzom v očiach, povedal:
Ste ešte mladí, aby ste sa starali o dieťa sami. Zostaňte u mňa, aspoň do chvíle, kým Varinka nevydá manželku.
Juraj a ja sme sa prekvapene zahľadeli. Ján sa potom odvrátil a dodal:
To je len stará sentimentalita, nesmieme sa trápit. Príďte a vybavte svoje veci. Veď sa ešte stihnete nasťahovať, čosi hovorí osud.
Čakali sme, kedy odídeme, no potom sme zistili, že náš tvrdý, samotársky otec sa zmenil. Rozhodli sme sa zostať je príjemné mať po boku dedu.
S Jánom som potom láskavo hrabal s Varenkou a bol šťastný, že v mojom živote je najdrahšia a najcennejšia osoba moje vnúča.
Poučenie: aj najprísnejší a najtichší človek môže v čase otvoriť srdce, ak mu dáš šancu a ukážeš, že nie si sám.
