Prišla som na návštevu, chýbala si mi, ale deti sú ako cudzinci
Rodičia sa vždy starajú o svoje deti. Občas sú však rodičia sklamaní svojimi dospelými deťmi. Aké sú dospelé dcéry v dnešnom príbehu?
Príbeh matky.
Jozefína vychovala tri deti. Všetky sú už dospelé a žijú si vlastným životom. Najstarší syn má rodinu a pracuje v zahraničí. Počas leta posiela fotografie a pohľadnice. Mama ich láskyplne uchováva v albume a občas si ich prezerá.
Veľmi nám chýbaš, synak. Mohol by si prísť domov a navštíviť nás? Aspoň by sme spoznali vnukov a nevestu, píše mu.
Stredná dcéra má manžela, ktorý je vojak. Často sa kvôli práci sťahujú. Vychovávajú dcérku. Občas prídu na rýchlu návštevu. Jozefínin manžel si svojho zaťa váži: ich dcéra si vybrala dobrého muža.
Najmladšia dcéra nemá rodinu. Alica bola vydatá, mala syna, ale muž ju opustil. Poslúchla radu matky, odsťahovala sa do Bratislavy za lepším životom a prácou. Zohnala si miesto krajčírky vo fabrike a vzala syna so sebou.
Jozefína sa chystá na návštevu práve k Alici.
Zvládneš to bezo mňa týždeň? povedala Jozefína mužovi. Chcem ísť za Alicou, zistiť, ako sa majú.
Štefan odprevadil manželku na vlak. Nebude to pre ňu ľahké s ťažkými taškami, ale chce urobiť Alici radosť. Jozefína sedí dlhé hodiny vo vlaku druhej triedy, teší sa, že dcéru konečne uvidí. Veď naposledy sa stretli pred tromi rokmi.
Mami, prečo si mi nedala vedieť, že prídeš? Teraz som v robote. Prísť ťa na stanicu môžem až večer, hovorí Alica do telefónu.
Chcela som ti spraviť prekvapenie! usmieva sa mama. Nevadí ti, ak na teba počkám?
Nie, v poriadku. Matka teda čaká, potom sa rozhodne ísť sama.
Vo dverách ju víta vnuk. Vysoký, vážny, veľmi sa podobá na svojho starého otca v mladosti.
Vitaj, moje zlatko! objíme ho babka.
Už stačí. Vnuk sa vymaní z objatia.
Prečo si prišla práve teraz? pýta sa unavená Alica.
Musela som upratať a prestierať ešte pred tvojím príchodom. Pustila som sa do varenia kapustnice a smaženia rezňov, ihneď ako som odišla skôr z práce.
V tom zazvoní Jozefínin mobil. Odpovedá znudenému Štefanovi, že je v poriadku, že jej niekto pomohol s batožinou, a teraz už večeria za stolom, ktorý Alica krásne prestrela.
Pri večeri, keď servíruje polievku, sa dcéra pýta: Dáš si jeden rezeň alebo dva? Jozefína je tak hladná a unavená, že by zvládla aj tri, ale len zamrmle: Len ich polož na stôl a uvidíme.
Nakoniec na stole pristane tanier s piatimi rezňami. Toľko k slávnostnému pohosteniu, ktorým dcéra víta vlastnú matku. Žene napadne, že sú asi v hmotnej núdzi, a prisľúbi si, že im isto pomôže. Počas večere sa Alica rovno spýta, kedy mama plánuje odísť. Jozefína sa urazí a povie, že pokojne odíde už zajtra, ak jej prekáža.
Jozefína celý deň trávi sama doma, večer sedí každý vo svojej izbe a zaoberá sa svojimi vecami. Potom sa vnuk vyberie k susede, Alica ide von s kamarátkami. Mama zostane stále sama.
Jozefíne začne byť smutno a uvedomí si, že je tu všetkým zbytočná. Začne sa baliť a len zazrie, ako sa vnuk pýta mamy: Kedy príde ujo? Mali sme ísť na futbal.
Až keď babka odíde, odpovie Alica.
Zronená žena si rýchlo zbalí veci a vyrazí preč bez rozlúčky. Radosťou na ňu už čaká manžel, ktorý ju celú dobu postrádal. Napokon si uvedomila, že i keď deťom venovali veľa lásky a starostlivosti, deti ich už vôbec nepotrebujú.
