Rodičia sa neustále starajú o svoje deti. Niekedy však cítia aj sklamanie zo svojich dospelých potomkov. Kto sú teda tie dospelé dcéry v mojom príbehu?
Príbeh mamy.
Mária vychovala tri deti. Teraz sú všetky dospelé a vedú samostatný život. Najstarší syn má vlastnú rodinu a pracuje v Nemecku. Pravidelne posiela fotografie a pohľadnice k sviatkom. Mária ich všetky starostlivo schováva a občas si ich prehliada, keď sa jej zacnie.
Chýbaš nám veľmi, synku. Nemohol by si prísť na návštevu? Aspoň by sme spoznali vnúčatá a nevestu, píše mu do emailu.
Stredná dcéra, Katarína, je vydatá za vojaka. Často sa sťahujú, vychovávajú malú dcérku. Občas prídu na návštevu. Máriin manžel si zaviazal Kataríninho muža dcéra našla dobrého muža.
Najmladšia dcéra, Lenka, nemá svoju rodinu. Bola kedysi vydatá, majú syna, no manžel ju opustil. Na maminu radu sa Lenka vybrala do Bratislavy za lepším životom. Tam si našla prácu krajčírky v továrni a syna si vzala so sebou.
Mária sa rozhodla navštíviť najmladšiu dcéru.
Zvládneš to týždeň bezo mňa? pýtala sa manžela. Chcem ísť za Lenkou, pozrieť, ako sa majú.
Jozef odvliekol kufrík až k autobusu. Pre ženu vo veku už nie je ľahké ťahať ťažké tašky, ale chcel potešiť dcéru. Hodiny cestovala druhou triedou vo vlaku. Veľmi sa tešila, že uvidí Lenku. Boli to už tri roky, čo sa poslednýkrát stretli.
Mama, prečo si nezavolala, že prídeš? Som v robote, prísť po teba na stanicu môžem až večer.
Chcela som ti urobiť prekvapenie! povedala Mária. Počkáš ma teda? Áno, nemusíš sa báť, odpísala Lenka. Mama napokon čakanie vzdala a šla na adresu sama.
Na prahu bytu stál jej vnuk vysoký, statný, na vlas rovnaký ako jeho dedko v mladosti.
Ahoj môj chlapče! objala ho Mária. Už stačí… vykrúcal sa z objatia. Prečo si prišla tak skoro? spýtala sa žena unavene. Musel som upratať a pripraviť stôl na tvoju návštevu. Odišla som skôr z práce, aby som navarila boršč a opražila bravčové rezne.
Keď Márii zazvonil mobil, upokojila Jozefa, že je v poriadku, že jej pomohli s taškami, a práve večeria pri stole, ktorý jej dcéra pripravila.
Pri stole, keď Mária nalievala boršč do tanierov, sa Lenka spýtala: Dáš si jeden alebo dva rezeňe? Bola som taká hladná a unavená, že by som zvládla aj tri, no povedala som: Daj zatiaľ na stôl, uvidíme počas jedenia.
Nakoniec doniesla Lenka na stôl tanier s piatimi rezňami. Toľko k slávnostnému stolu, ktorým dcéra pohostila vlastnú mamu… Pomyslel som si, že asi majú finančné ťažkosti a rozhodol som sa, že im určite nejako pomôžem. Počas večere sa ma Lenka rovno spýtala, kedy plánujem ísť domov. Bolo mi to ľúto, a tak som sa nahlas opýtala, či mám teda odísť už zajtra, keď im prekážam.
Celý deň som bola v byte sama a večer sedel každý vo svojej izbe za počítačom. Potom vnuk odišiel k susedom a Lenka šla von s priateľmi. Ostala som sama, prišla na mňa clivota.
Rozmýšľala som, že tu už naozaj nie som potrebná. Začala som si baliť veci, keď som začula, ako sa vnuk pýta mamy: Kedy príde strýko? Chceli sme ísť na futbal.
Až keď odíde babka, odpovedala Lenka.
Zronená som si rýchlo zbalila všetko a šla preč. Nerozlúčila som sa. Môj Jozef, ktorému som veľmi chýbala, ma radostne vyzdvihol na stanici. Ukázalo sa, že akokoľvek sme sa snažili naše deti chrániť a rozmaznávať, nakoniec sme im už celkom zbytoční.
Poučenie? Deti vyletia z hniezda a majú svoje starosti. No rodičom ostane aspoň ten druhý, s ktorým si stále majú čo povedať a ktorý ocení ich lásku, aj keby celý svet zabudol.
