Rodičia sa vždy starajú o svoje deti. Niekedy však bývajú rodičia zo svojich dospelých potomkov sklamaní. Kto sú teda tieto dospelé dcéry z nášho dnešného príbehu?
Príbeh mamy.
Božena vychovala tri deti. Všetky už vyrástli a žijú samostatné životy. Najstarší syn má rodinu a pracuje v zahraničí. Občas pošle fotografie alebo pohľadnicu k sviatku. Mama si všetko ukladá s láskou do skrinky a občas si to znovu prezerá.
Veľmi nám chýbaš, syn môj. Nemohol by si nás navštíviť? Chceli by sme aspoň spoznať vnučky a nevestu, napísala mu raz Božena.
Jej prostredná dcéra má za muža vojaka. Často sa sťahujú. Spoločne vychovávajú dcérku. Niekedy prídu na návštevu. Boženin manžel si zaťka váži: dcéra si našla dobrého muža.
Najmladšia dcéra nemá rodinu. Alica bola vydatá, mala syna, ale manžel ju opustil. Dievča poslúchlo radu matky a odsťahovalo sa do mesta, hľadať lepší život. Tam si našla prácu ako krajčírka vo fabrike a syna si vzala so sebou.
Božena sa rozhodla ísť navštíviť svoju najmladšiu dcéru.
Zvládneš to sám aspoň týždeň? spýtala sa manžela. Chcela by som ísť za Alicou a zistiť, ako sa jej vodí.
Ján odprevadil manželku na stanicu. Nebude to pre ňu ľahké, nosiť ťažké tašky, ale želala si potešiť dcéru. Hodiny strávila Božena v druhotriednom vagóne rýchlika. Tešila sa, že uvidí dcéru. Veď sa nestretli už tri roky.
Mama, prečo si mi nezavolala, že prídeš? Som teraz v práci. Po teba na stanicu môžem prísť až večer.
Chcela som ti urobiť prekvapenie, prepáč! povedala mama. Si si istá, že tam vydržíš čakať? Áno, žiaden problém. Mama čakala, ale napokon sa rozhodla ísť sama.
Na prahu bytu stál jej vnuk. Vysoký, štíhly, veľmi sa podobal na svojho starého otca v mladosti.
Ahoj, zlatko! objala ho babka. Stačí, babka! pokúšal sa vymaniť z objatia. Prečo si prišla tak skoro? spýtala sa unavená žena. Musela som poupratovať a pripraviť stôl na tvoj príchod. Odišla som skoršie z práce, dala variť kapustnicu a vypražila bravčové rezne.
V tej chvíli zazvonil Boženin mobil. Manželovi do telefónu znudeným hlasom odpovedala, že sa má dobre, že jej pomohli dostať sa k Alici, a že už sedia pri večeri.
Pri stole, keď podávala kapustnicu, sa Alica spýtala: Dáš si jeden alebo dva rezne? Božena bola taká hladošná a unavená, že by zjedla aj tri, ale premýšľala a povedala: Len ich polož na stôl, uvidíme.
Nakoniec sa na stole objavila miska s piatimi rezňami. Nuž, aj takto vyzerá pohostenie mamy u vlastnej dcéry. Božena si pomyslela, že sú na tom asi zle a rozhodla sa, že im určite nejako pomôže. Počas večere sa hneď dcéra spýtala, kedy sa mama chystá ísť domov. Ženu to zamrzelo a povedala, že ak je na obtiaž, môže odísť aj zajtra.
Celý deň bola Božena v byte sama a večer sa každý zavrel vo svojej izbe. Potom šiel vnuk k susedom a Alica si šla posedieť s kamarátkami. Mama musela celý čas tráviť sama.
Božena si začala uvedomovať, že je tu vlastne zbytočná. Keď začala baliť veci, počula, ako sa vnuk pýta mamy: Kedy príde ujo? Mali sme spolu ísť na futbal.
Keď odíde babina, odpovedala Alica.
Zarmútená žena si okamžite vzala veci a zamierila k dverám. Ani sa nerozlúčila. Jej muž, ktorému medzičasom veľmi chýbala, ju šťastne čakal pred domom. Ukázalo sa, že láska a starostlivosť, ktorú deťom dali, už dnes deti nepotrebujú
A práve tu si Božena uvedomila, že rodičovská láska je bezpodmienečná ale deti by nikdy nemali zabudnúť, kto im ju kedysi dal. Lebo čas plynie rýchlo a človek nikdy nevie, kedy mu príležitosť na láskavé slovo či návštevu definitívne unikne medzi prsty.
