Dnes je to už pol roka, čo nás postihlo veľké nešťastie: zomrel nám otec. A presne po šiestich mesiacoch prišiel na návštevu otcov brat, strýko Ľubomír. Chodil k nám naozaj zriedka s otcom sotva udržiaval kontakt. Neboli pohádaní, len si nikdy nerozumeli. Vzťahy medzi nimi boli vždy studené, každý žil svojím životom.
Ako sa ti cestovalo? opýtal som sa. A prečo mi vykáš? Veď som tvoj obľúbený strýko! zasmial sa Ľubomír, sladko sa usmieval, akoby bol naozaj mojim najmilším strýkom.
Strýko nám vôbec nedal vedieť, že príde, nič sme nepripravovali, vlastne sme ho nevideli od otcovej pohrebnej hostiny. Ani raz nezavolal. A zrazu sa objavil.
Sadli sme si k čaju a strýko hneď spustil: Ako si rozdelíme dedičstvo? Medzi nás troch? Nie je tam ešte niekto ďalší? Aké dedičstvo? spamätala sa mama a prekvapene naňho pozrela.
Dedičstvo naozaj existovalo. Mali sme pekný byt v Bratislave, veľký krásny dom na Záhorí a dve autá. Mama ma presviedčala, aby sme dom predali a kúpili mi byt v meste, kde študujem. Zatiaľ sme sa však do toho nepúšťali, nechceli sme nič uponáhľať.
Aké dedičstvo? No predsa majetok, ktorý brat zanechal! odpovedal Ľubomír. Vieš predsa, že keby tu nebola Julka a ja, všetko by si dostal ty. Takto nemáš na nič nárok! Ale ja som brat! Mám nárok na dedičstvo! Nie, nemáš! Zákon je na našej strane! Ale čo keď sa rozhodneme férovo?
Strýko Ľubomír je veľmi prefíkaný. Dobre vie, že podľa zákona nemá nárok na nič, a skúša to cez city a svedomie. V jeho slovách ani činoch sme nevideli žiadnu logiku. Otec a strýko nikdy neboli priateľmi, teda nemal k otcovej nehnuteľnosti žiadny vzťah.
Keď otec začal vážne chorľaveť, ihneď nám povedal, že všetko, čo máme, patrí iba mne a mame. Nikomu inému. Otec rozhodne nemal v pláne deliť rodinný majetok.
A férovo, Ľubomír, tiež nie! To vieš veľmi dobre. Nikdy si nebol blízky bratovi! Takto to chodí! Ako v zlých filmoch muž sa ožení a jeho žena zoberie všetko. Rodičia, bratia, sestry i synovci nedostanú nič!
Strýko nás začal tlačiť cez výčitky. Snažil sa nás donútiť, aby sme jeho zapojili do delenia majetku. Dovidenia! Nebudeme o tom s tebou diskutovať! povedala mama.
Keď strýko odišiel, zamkli sme dom a presťahovali sa do bratislavského bytu. Dobro sme poznali, vedeli sme, že Ľubomír len tak neodíde a čaká nás súd. Veď ide o veľký balík peňazí: tretina luxusnej vily, tretina bytu v centre Bratislavy, tretina dvoch áut. To je slušná suma v eurách.
Takto si to strýko rozmyslel aj on a naozaj nás zažaloval. Dúfa, že vyhrá. No zákon stojí pri nás. S čím vlastne počíta? Aj keď som prešiel touto skúškou, naučil som sa, že rodina je viac ako majetok a peniaze nemôžu nahradiť vzťahy. Táto skúsenosť ma naučila, že záleží na tom, čo mi zanechal otec a to nie sú len nehnuteľnosti, ale aj poctivosť a dôstojnosť.
