Pred šiestimi mesiacmi zasiahla našu rodinu veľká rana: zomrel otec. A potom, po pol roku, nás prišiel navštíviť jeho brat, strýko Štefan. Zavítal k nám veľmi zriedka. Aj s otcom mal málo kontaktu. Neverili si, ale nikdy sa naozaj nepohádali. Ich vzťahy boli vždy chladné a každý z nich si žil svoj vlastný život.
Ako sa ti cestovalo? spýtala som sa. A prečo ma oslovuješ na ty? Veď som tvoj obľúbený strýko! usmial sa strýko Štefan sladko, akoby naozaj bol tým najobľúbenejším.
Strýko nám nedal vedieť, že príde, a tak sme sa na jeho príchod vôbec nepripravili. Od pohrebu s otcom sme s ním nehovorili. Ani raz nezavolal. A zrazu sa objavil na prahu.
Keď sme si sadli k čaju, strýko sa opýtal: Ako si rozdelíme dedičstvo? Tri? Nebude nikto iný? Aké dedičstvo? povedala mama prekvapene, keď sa spamätala.
Dedičstvo naozaj bolo. Mali sme pekný byt na Šancovej ulici v Bratislave, veľkú, štýlovú chalupu za Pezinkom a dve autá. Mama sa ma snažila presvedčiť, aby sme chalupu predali a kúpili mi byt v meste, kde študujem. Ale zatiaľ sme sa tomu neponáhľali rozhodli sme sa nič neuspíšiť.
Aké dedičstvo? Nuž, majetok, ktorý tu brat zanechal! odvetil Štefan. Vieš, keby tu nebola Klára a ja, ty by si to všetko zdedila. Takže nemáš nárok na nič! Ale veď som brat! Mám nárok na dedičstvo! Nie, nemáš! Zákon je na našej strane! A čo tak podľa svedomia?
Strýko Štefan je šikovný človek: veľmi dobre vedel, že podľa zákona nemá nárok na nič, a tak začal hrať na city a svedomie. Ale v jeho slovách a prejavoch sme nevideli žiadnu logiku. Otec a Štefan nikdy neboli blízki, preto nemal s otcovým majetkom nič spoločné.
Keď otec ochorel, hneď nám povedal, že všetko čo máme, patrí iba mne a mame. Nikomu inému. Otec nemal v úmysle deliť majetok mimo nás.
Ani podľa svedomia, Štefan! To vieš veľmi dobre! Nikdy si nemal blízky vzťah s bratom! presne tak! Je to ako zlý film! Muž sa ožení a žena získa všetko. Rodičia, bratia, sestry, synovci nič!
Strýko Štefan rozvíjal atmosféru viny a snažil sa nás donútiť k tomu, aby sme mu ustúpili a dali mu časť majetku. Dovidenia! Nebudeme o tom diskutovať! ostro zavrhla mama.
Keď Štefan odišiel, zamkli sme dom a presunuli sme sa do mestského bytu. Veľmi dobre sme poznali otcovho brata, vedeli sme, že sa len tak nevzdá a určite nás čaká súd. Veď išlo o veľké peniaze: tretina luxusnej chalupy, tretina krásneho mestského bytu v centre Bratislavy, tretina dvoch áut. To už sú solídne eurá.
Presne tak si to vypočítal aj strýko a naozaj nás zažaloval. Dúfa, že vyhrá. Ale zákon je na našej strane. Na čo vlastne dúfa?
