Dnes ráno ma susedka zavolala a spýtala sa:
Počula si, čo urobila tvoja sesternica?
Nie, čo sa stalo?
Asi sa chystá podať žiadosť o rozvod vo veku 54 rokov, po tridsiatich rokoch manželstva.
Taká správa ma úplne zaskočila ako sa hovorí, ostala som v šoku. Veď majú normálnu rodinu, jej manžel vôbec nepije, už je na dôchodku a je o deväť rokov starší než ona. Majú tri dospelé deti, všetky už žijú samostatne, a päť vnúčat. A teraz tak zrazu sa rozhodla rozviesť.
Možno sa niečo poplietlo? Tak som jej hneď zavolala a navrhla stretnutie. Dohodli sme sa, že sa prejdeme v sade a porozprávame sa v pokoji. A toto mi ona porozprávala…
Už nemám síl, celý život som sa točila ako myška v kolese. Manžel chodil do práce a ja tiež, ale po šichte sa on rozvalil na gauči a pozeral televíziu, alebo oddychoval, prípadne išiel na pivo s kamarátmi, a ja začínala druhú zmenu doma. Myslím, že veľa žien vie, o čom hovorím.
Prídeš z roboty a začneš pranie, varenie večere, pripraviť niečo na zajtra, lebo deti budú po škole hladné. Potom upratovanie, umývanie riadu, vysávanie, veď manžel je unavený a deti majú úlohy či krúžky. A tak stále dokola, to pozná každá gazdinka.
Dúfala som, že keď deti vyrastú, bude ľahšie. Ale zmýlila som sa. Deti sa osamostatnili, manžel šiel do dôchodku, a ja stále pracujem.
A teraz, môj drahý manžel je stále doma, alebo na rybačke, ale nikdy nerobí nič v domácnosti. Vždy čaká, kým prídem, aby som všetko zariadila sama.
Posledná kvapka bola, keď som ochorela a on sa vrátil z rybárčenia. Ani sa nepýtal, ako sa cítim alebo či niečo potrebujem, len otvoril chladničku a kričal, prečo nie je nič na jedenie a že som aspoň mohla uvariť zemiaky, lebo to predsa nie je nič ťažké.
Odpovedala som mu, že keď to nie je ťažké, nech si uvarí sám. On na to:
Načo mi je manželka, keď si mám sám variť?
Keď som to počula, povedala som, že mám dosť a že sa rozvádzame. Rozdelíme si byt a budeme žiť oddelene. Aspoň chvíľu budem žiť pre seba.
Deti z toho neboli nadšené. Povedali, že ho nechávam samého a že nič nevie, že zomrie od hladu.
Ale ja už nemám silu. To si urobil sám. Keď si neváži, čo má, nech si vyskúša ako to je.
Tak to je. Možno sa veci upokoja, ale sesternica je rozhodnutá.
Ja mám pochybnosti, lebo nie je ľahké zostať sám na starobu.
Aký máš názor ty?
