Príliš veľa starostlivosti
Zuzana sa prebudila od vône opraženej cibule a divného zvuku. V izbe bola tma, ale za stenou rinčali hrnčky a niečo bublalo.
“O šiestej ráno? Vážne?” pošepkala a natiahla si župan.
V kuchyni stála v červenej zástere s nápisom “Kráľovná kuchyne” jej svokra – Mária Jozefová. Odborné obracala karbanátky na ohromnej panvici a nahlas si pobrúkala “Dolina, dolina”.
“Dobré ráno, Zuzanka!” povedala veselo, bez otáčania. “Rozhodla som sa, že vás všetkých pohostím domácimi karbanátkami! Bez chleba, ako to má Vilo rád!”
“Vilo spí,” pokúsila sa usmiať Zuzana. “A ja som tiež spala. Dnes je sobota.”
“Ale no tak, drahá! Komu sa skoro vstáva, tomu sa darí! Ja som vstala o piatej, dala som si sprchu, trochu som sa prebehla po dvore – pohyb, viete, je zdravý. A potom som si povedala – treba všetkých nasýtiť!”
Zuzana pomaly nalia kávu. Kým si dala prvý dúšok, do kuchyne vtrhla jej mama – Alžbeta Pavlovičová – v športových nohaviciach a s jógovou podložkou pod pažou.
“Zuzka, dobré ráno! Nezabudla si? Dnes ideme na pilates!”
“Alžbeta Pavlovičová,” usmiala sa Mária Jozefová s jemným náznakom jedu, “už ste sa vrátili?”
“Áno!” odvetila energicky Alžbeta. “Prebehla som sa po susedstve, pozerala som, kde kúpiť čerstvé bylinky, a našla som štúdio jógy! Mimochodom, Mária, karbanátky ráno – to je trochu moc. Viete, koľko majú tuku?”
“Skúste ich najprv, kým začnete kritizovať,” postúpila svokra o krok. “Sú z kuracieho prsia, žiadny tuk. A Vilo ich má rad od detstva, takéto mu som pekla každú sobotu.”
“A Zuzka nejedá pražené!” ostro odsekla Alžbeta. “Má citlivý žalúdok, od detstva som jej varila len na pare.”
Zuzana si založila tvár do dlaní.
Toto je peklo. Domáce peklo.
Večer v kúpeľni prišla scéna číslo dva.
“Prečo je moja špongia na zemi?” zakričala Mária Jozefová z kúpeľne.
“Možno preto, že ste vlastnou špongou zhodi”Možno preto, že ste vlastnou špongou zhodili všetky ostatné,” neostala dlžná Alžbeta.
