Príhoda na Silvestra
Domov sa Eve vôbec nechcelo. Pracovný deň tridsiateho prvého decembra bol krátky, všetky jej kolegyne sa už ponáhľali k svojim deťom, mužom a misám majonézového šalátu. Veselé, rozžiarené, natešené, s igelitkami plnými mandaríniek a fľašou sektu darček od ich šéfa, pána Milana Ilavského.
Len Evu doma nik nečakal. A ani šalát pripravovať nemala pre koho. Zahľadela sa na kôpku mandaríniek v priehľadnom sáčku na svojom stole a ticho si povzdychla.
Domov sa jej naozaj nechcelo. Začala pracovať na výkazoch. Po chvíli nakukol do kancelárie zadýchaný Milan Ilavský, jediný muž v ich ženskom kolektíve a zároveň šéf, v klobúku a s rozopnutým kabátom.
No, ty si tu ešte čo robíš sama? A predstav si, na darček pre ženu som celkom zabudol! rýchlo vyhŕkol a zmizol vo svojej kancelárii.
O pár minút sa opäť objavil.
Stále tu? Prečo nejdeš domov?
Veď aj doma som sama, pán Ilavský, prehodila Eva.
Šéf, ktorý sa už chystal utekať domov k rodine, náhle zastal. Prišiel k Evinu stolu a sadol si vedľa nej. Pár sekúnd ju vážne pozoroval.
Tak toto nie, Eva! Veď sú sviatky, Nový rok! Musíš sa tešiť, dnes treba oslavovať, nie smútiť. S takou tvárou ostaneš sama ešte dlho, žena má predsa žiariť úsmevom! Poď, poď, už sa nenamáhaj s tými papiermi. Začal jej ich vyťahovať spod rúk a skladať na kopu.
Netrápte sa, pán Ilavský. Už pôjdem domov, choďte aj vy, k svojej pani. Ja všetko upracem a zamknem.
Naozaj? Si si istá? podozrievavo sa spýtal.
Jasné, už to zvládnem.
Tak teda dobre. Šťastný nový rok!
Eva si opäť povzdychla. Skutočne, hlúpe je trčať tu v kancelárii. Treba ísť.
Objednám si pizzu? pomyslela si. Kto vie, či ešte pizzérie fungujú?
Na prvé číslo jej nik nezdvihol. Skúsila ďalšie. Príjemný ženský hlas jej oznámil, že už majú otvorené len do šiestej, a popriala jej šťastný nový rok. Eva pozrela na hodiny osemnásť hodín päť minút. Skúsila ešte posledné číslo. Prekvapivo jej objednávku prijali. Eva upratala papiere, obliekla sa, vzala mandarínky so sektom a vyšla z budovy.
Vonku ju ovanul mrazivý vzduch, líca jej chladili snehové vločky. Svietidlá jasne žiarili a po mestečku blikalo množstvo farebných lampášov. Ľudia sa ponáhľali domov s taškami a krabicami. Obchody ešte svietili a meškajúci nakupovali darčeky na poslednú chvíľu. Eva pocítila, ako sa v nej prebúdza sviatočná nálada.
Tak toto teda nie! pokarhala sa a ráznym krokom vstúpila do dverí supermarketu.
O chvíľu už rozbaľovala nákup v kuchyni.
Dúfam, že tá zemiaky stihnú zmäknúť, uvažovala.
Zapla televízor, na okno zavesila novú farebnú reťaz, zapojila do zásuvky. Po ráme okna obopla veselá blikajúca hadička. Eva zdvihla ruky a krátko si zatancovala a pustila sa do príprav novoročnej večere.
Ale prečo nie! Pre seba, pre Evku!
Na balkóne chladli zemiaky na šalát. Na stole pribudli chlebíčky s kaviárom a s obľúbeným údeným lososom. Kúpené mäsové delikatesy rozložila úhľadne na veľký tanier s listami šalátu. Tanier so syrmi, ananás. Miska s mandarínkami od Milana Ilavského.
O pol hodiny bol hotový aj tradičný šalát, na panvici praskali kuracie stehná. Eva si prisunula konferenčný stolík k pohovke, prestrela ho veľkou háčkovanou servítkou a nosila naň taniere s jedlom. Položila pohár na sekt a pohár na džús, vedľa taniera vidličku a nožík. Odskočila a zhodnotila pohľadom slávnostnú tabuľu. Akoby čakala vzácnych hostí.
O pol dvanástej už išla otvárať sekt, keď sa ozval domový vrátnik.
Objednali ste si pizzu? zaznel energický mužský hlas.
Pane Bože, celkom som na to zabudla!
Samozrejme! Nech sa páči, príďte hore, stlačila tlačidlo.
Pri dverách stál sympatický mladý muž so štvorcovou krabicou v rukách.
Koľko Vám dlhujem? spýtala sa Eva.
Nič, berte ju ako darček.
Usmieval sa srdečne a pravdivo.
To nemôžem… veď Vám to určite strhnú z výplaty.
Nestrhnú, sľubujem. Je to skôr omluva za oneskorenú donášku. Tak si ju vezmite.
Eva si uvedomila, že stále drží v ruke fľašu sektu, ktorú ešte nestihla otvoriť.
Podržte mi sekt, prosím, podala mu fľašu a sama vzala pizzu, hneď ju dám do kuchyne.
Nevyzeráte na kuriéra, poznamenala cestou naspäť.
Ani nie som, opäť sa usmial. Som majiteľ tej pizzérie. Všetkých zamestnancov som poslal domov, predsa len, Nový rok, rodiny… Keď som uvidel vo vysielači nezrealizovanú Vašu objednávku, povedal som si, že Vám pizzu priveziem osobne. Mňa predsa doma nik nečaká, ale pizza áno. Len som sa trochu zdržal.
Ešte desať minút! zvolala Eva. Otvárame sekt! Musíme si pripiť na starý rok!
Bez problémov. Máte poháre?
Ako Eva odišla po poháre, ozval sa silný výbuch.
Na starý rok!
Na starý rok!
Pripili si a vypili šumivé až do dna.
Jaj, čo sme to spravili!
Čo sa deje? popýtal sa muž.
Veď Vy ste pil sekt! A ste autom!
No áno, šibalsky sa usmial.
Čo teraz? Odišli ste autom a piť ste nemali!
Vyzerá to, že nikam nejdem.
A aj tak by ste už taxík nezohnali…
Presne tak, spokojne poznamenal.
Viete čo? Dajte si dole topánky a poďte dnu, lebo tu budeme vítat nový rok pred dverami!
Teda, máte tu veľmi príjemne.
Nalejeme si, prezident už s príhovorom skončil!
Šťastný nový rok… ehm…
Eva, predstavila sa.
Šťastný nový rok, Eva! Ja som Radoslav.
Šťastný nový rok, Rado! Ochutnajte šalát, sama som robila. Ale mám len jeden príbor. Počkajte, prinesiem ďalší. Alebo, jedzte rovno zo šalátovej misy, smiala sa Eva.
Mala pocit, že je jej s Radom veľmi dobre. Všetko sa s ním zdalo ľahké a prirodzené.
Mmm, takto z misy je to ešte lepšie. Eva, nenašiel by sa k tomu čierny chlieb? Som hladný ako vlk.
Ale áno, hneď prinesiem!
Keď prišla naspäť, držal Rado v každej ruke už ohlodanú kuraciu nohu.
Prepáčte, nemohol som odolať, je to fantastické. Vy teda viete variť!
Som rada, že Vám chutí. Myslela som, že všetko to jedlo skončí na nič. Pozrite, koľko som toho pripravila! Sama by som to nikdy nezvládla zjesť.
Akože sama? Veď ja Vám pomôžem!
Pomáhajte rýchlo!
Aj Eva zrazu pocítila vlčí hlad.
Jedli šalát z misy, zapíjali sektom, v televízii bežali silvestrovské programy, rozprávali sa a smiali o všeličom.
Zdá sa, že sme všetko vypili!
V aute mám ešte jednu fľašu, môžem priniesť?
Nie, nie, idem s Vami!
Ten vzduch je nádherný, povedala Eva a rozpažila ruky.
Stáli pri Radovej Felícii, po okolí sa rozliehali prskavky a ohňostroje.
Vieš čo, Eva? Poď si ma za rok zobrať! Musíme sa najprv lepšie spoznať.
Dúfam, že žartuješ.
Ani veľmi nie!
Tak sľubujem, že o tom popremýšľam.
A zatiaľ ideme pokračovať vo veselí?
Eva s úsmevom prikývla, Rado vytiahol fľašu z auta a spoločne pokračovali v oslave.
Veď noc je ešte len pred nimi…
