PRÍHODA NA SILVESTRA
Nechcelo sa mi ísť domov. Pracovný deň tridsiateho prvého decembra bol krátky, všetky moje kolegyne sa rozutekali za deťmi, manželmi a chystaním šalátu. Po chodbách sa ozýval smiech, rozžiarené ženy plné energie cupitali s veľkými taškami mandarínok a fľašou sektu každý rok dar od nášho šéfa, Miroslava Ilavského.
No mňa doma nik nečakal. Nemala som pre koho chystať šalát ani piecť koláče. Pozerala som na kopu mandarínok v priesvitnej taške na stole a vzdychla som si.
Domov sa mi skutočne vôbec nechcelo. Pustila som sa do uzávierky. Po chvíľke nakukol do kancelárie celý spotený a zasnežený Miroslav Ilavský v šále a s vetrovkou odopnutou jediný muž v žensk kolektíve a zároveň náš šéf.
Čo tu robíš sama, Lucia? Žene som zabudol darček, predstav si! vypálil a rýchlo zmizol za dverami svojej kancelárie.
O pár minút bol späť.
Ty čo sedíš stále tu? Domov nejdeš?
Aj tak som doma sama, pán Ilavský.
Šéf, práve na odchode za manželkou, stuhol, pár sekúnd na mňa vážne hľadel a potom si prisadol.
Lucia, toto nechaj. Silvester je! Nemôžeš byť smutná. Je čas na radosť, nie? Ak sa budeš stále takto tváriť, sama ostaneš ešte dlho. Žena má žiariť. No tak, usmej sa! zamrmlal, začal mi skladať papiere do poriadku a sledoval pritom moje ruky.
Pán Ilavský, naozaj nemusíte. O chvíľu pôjdem domov. Vy už bežte za rodinou, ja to tu zavriem.
Určite? zamračil sa.
Samozrejme!
Tak teda… všetko dobré v novom roku!
Opäť som si povzdychla. Skutočne, načo trčať v kancelárii? Treba ísť.
Objednám si pizzu? pomyslela som si. Len či pizzérie ešte pracujú…
Na prvé číslo sa nik neozýval. Pri ďalšom mi milo a veselo slečna zaželala šťastný nový rok, ale vraj sú už len do osemnástej na hodinách bolo osemnásť nula päť. Skúsila som tretie číslo, posledný pokus. Tam objednávku prijali.
Poskladala som papiere, obliekla sa, vzala tašku s mandarínkami a sektem a vyšla z kancelárie.
Zhlboka som sa nadýchla vonku bola nádherne biela zima. Sneh pod nohami vŕzgal, mráz jemne štípal do líc, lampy rozsvecovali celé ulice a pestré svetlá na stromčekoch rozsvietili každé okno. Ľudia sa ponáhľali domov, nasiaknutí prípravami, balíkmi a sladkým očakávaním. Supermarkety ešte žili poslednými zákazníkmi. Cítila som, ako vo mne narastá sviatočná nálada.
No ale, Lucia! zahriakla som sa a odhodlane vošla do dverí hypermarketu.
O chvíľu som sa už motala v kuchyni s nákupmi.
Snáď sa zemiaky stihnú uvariť…
Pustila som televízor, rozvešala po okne novú girlandu a zapojila ju do zásuvky. Pestré svetielka rozblikali celú obývačku. Rozveselila som sa, zakrútila s vystretými rukami uprostred kuchyne. Pre seba, a čo!
Zemiaky sa chladili na balkóne a ja som medzičasom pripravila chlebíčky s nátierkou a mojou obľúbenou lososovou pastou. Salámové a syrové delikatesy som žily rozložila na veľký tanier na vlnitých listoch šalátu, k tomu ananás, mandarínky od pána Ilavského, misku syrových kociek.
Po polhodine už bol hotový aj šalát, na panvici prskal kurací stehienka. Odhrnula som ku gauču konferenčný stolík, vystlala ho bielou čipkovanou utierkou a začala nosiť taniere s jedlom. Postavila som pohár na sekt a pohár na džús, vedľa taniera nôž a vidličku. Odskočila som pár krokov a kriticky si pozrela prestretý stôl, akoby som chystala pohostenie hosťom.
O pol jedenástej som šla otvoriť sekt, keď sa ozval zvonček pri dverách.
Pizzu ste si objednali? zaznel veselý mužský hlas.
Jasné, zabudla som!
Áno! Poďte hore! odpovedala som a pustila dovnútra.
Poďte ďalej. Koľko Vám dlžím? spýtala som sa s úsmevom sympatického mladého muža s veľkou škatuľou pizze v ruke.
Nič, berte ako darček.
Mal priateľský úsmev.
Nemôžem to nechať len tak! Nebudú Vám to strhávať z platu?
Určite nie, sľubujem. Je to ospravedlnenie za neskorú donášku. Vezmite si pizzu.
Až vtedy som si uvedomila, že stále v ruke držím fľašu sektu, ktorú som nestihla otvoriť.
Podržíte mi, prosím, sekt? podala som mu fľašu a prebrala si krabicu s pizzou, hneď ju v kuchyni odložím.
Nevypadáte na kuriéra, skonštatovala som, keď som sa vrátila.
Veď nie som, usmial sa, pizzériu vlastním. Všetkých som pustil skôr, Silvester je, majú doma rodiny. Keď som v databáze videl vašu nedokončenú objednávku, rozhodol som sa ju doručiť sám. Mňa doma aj tak nikto nečaká, na rozdiel od vašej pizze. Teda… len som trochu meškal.
Ešte desať minút! vykríkla som, otvoríme sekt! Nech ho stihneme do konca roka!
Žiadny problém. Poháre máte?
Zalovila som v skrinke, a keď som sa vrátila, ozval sa hlasný tresk.
Na starý rok!
Na starý rok!
Cinkli sme si jemne a vypili sekt jedným hltom.
A jaj, čo to robíme!
Čo sa deje? vyľakal sa.
No veď ste pili sekt a ste autom.
Pravda, znova sa široko usmial.
Ako teraz pôjdete domov?
Nijako!
Taxíky nezoženieme…
Nie, odvetil veselým hlasom.
Viete čo? Zyzujte si topánky a poďte ďalej, takto oslávime Nový rok v chodbe!
No teda, máte to tu príjemné.
Nalievajte rýchlo, už aj prezident dohovoril!
Šťastný nový rok…
Lucia, napovedala som.
Šťastný nový rok, Lucia! Ja som Michal.
Šťastný nový rok, Michal! Dajte si šalát, vlastnoručne som ho robila. Mám iba jeden príbor, hneď prinesiem. Ale pokojne jedzte z misy, hovorila som bez prestávky a bolo mi akosi veselo.
Michal mi bol sympatický, s ním bolo všetko jednoduché a prirodzené.
Mmm, z misy chutí ešte lepšie. Lucia, máte čierny chlieb? Som hladný ako … ani neviem kto.
No jasné, už nesiem!
Keď som sa vrátila, v každej jeho ruke bola už obhryzená kuracia nožička.
Prepáčte, neodolal som, zasmial sa s plnými ústami, ale je to výborné. Lucia, vy viete variť!
Som rada, Michal. Myslela som, že všetko vyjde navnivoč. Pozrite, koľko som toho nachystala. Sama by som to nikdy nezjedla.
Sama? Veď ja Vám pomôžem!
Pomáhajte!
Aj mne vyhladlo.
Jedli sme šalát priamo z misy, zapíjali sektom, sledovali Silvestrovské šou a žartovali o samých hlúpostiach.
Vyzerá to, že sekt už došiel!
V aute mám ďalší, donesiem!
Kdeže, idem s Vami!
Ten čerstvý vzduch je nádherný, povedala som, keď som roztiahla ruky do noci.
Stáli sme pri Michalovom aute. Tu i tam vybuchovali ohňostroje.
Lucia, vezmeš si ma? Teda nie hneď, ale o rok! Treba sa predsa lepšie spoznať.
Dúfam, že žartujete.
Ani trošku!
Tak sľubujem, že o tom popremýšľam.
Tak čo, ešte pokračujeme v oslave?
Radostne som prikývla a Michal vytiahol z auta tašku. Vybrali sme sa späť k nám zvládneme to za jednu noc…
