PRÍHODA NA NOVÝ ROK.
Domov sa Zuzane vôbec nechcelo. Pracovný deň tridsiateho prvého decembra bol krátky, všetky jej kolegyne sa rozutekali k svojim deťom, manželom a misy plnej tresky. Rozžiarené, šťastné, narýchlo balili mandarínky s fľašou šampanského darček od Andreja Iljiča.
Ale Zuzanu doma nikto nečakal. A šalát robiť nemala pre koho. Pozrela na kôpku mandaríniek v priesvitnom vrecku, čo trónila na jej stole, a smutne si vzdychla.
Nie, naozaj sa jej domov nechce. Zuzana sa zahlbila do výkazu. Zakrátko do kancelárie vtrhol spotený Andrej Iljič v rozopnutej koženej bunde a vlnenej čiapke jediný muž v kolektíve, zároveň i šéf.
Zuzka, čo tu sedíš sama? Predstav si, zabudol som žene darček! vyhŕkol a zmizol vo svojej kancelárii.
Za päť minút bol späť.
Ty naozaj nechceš ísť domov? spýtal sa trochu s neskrývanou účasťou.
Aj keby som chcela, doma som tiež sama, pán Andrej.
Šéf, ktorý už-už chcel utekať za rodinou, sa nečakane zastavil a posadil sa vedľa jej stola. Pár sekúnd sa na ňu vážne díval.
Ale no, Zuzanka, neblázni. Veď sú Vianoce, Nový rok… Usmievať sa patrí, radovať. S takou tvárou budeš ešte dlho sama. Žena sa má usmievať! No už, natiahni kútiky, povedal žoviálne a začal jej skladať papiere, ostatné baby som pustil skôr, a ona tu zostala!
Nebojte sa, Andrej Iljič. O chvíľu pôjdem. Vy už bežte, nech žena nečaká. Ja všetko upracem a zamknem.
Vieš určite?
Samozrejme!
Tak teda, šťastný nový rok!
Opäť si povzdychla. Fakt je zvláštne trčať v práci. Treba ísť.
Objednám si pizzu? rozmýšľala. Fungujú vôbec ešte?
Prvý telefón ani nezdvihli. Druhá pizzeria končila o šiestej, sympatická slečna jej popriala šťastný Nový rok. Bolo už šesť hodín preč. Skúsila ešte jeden posledný telefonát čuduj sa svete, objednávku prijali! Zuzana zbalila papiere, obliekla kabát, vzala mandarínky a šampanské a vykročila z kancelárie.
Zrazu ju ovanul chladivý zimný vzduch. Lícam pristál príjemný mráz; sneh pod jej nohami chrumkal, lampy svietili naplno, všade sa ligotali farebné svetielka. Ľudia sa ponáhľali s balíčkami, z obchodov vychádzali zabalení do kabátov. Všelijakí oneskorenci zháňali darčeky na poslednú chvíľu. Zuzanu objala nečakaná sviatočná nálada, akoby bola súčasťou pulzujúceho mesta.
A čo ja tu?! napomenula sa Zuzana, trúfalo vstúpila do supermarketu.
O chvíľu už rozkladala nákup vo svojej kuchyni.
Dúfam, že zemiaky stihnem uvariť.
Zapla televízor, na okno pripevnila čerstvo kúpenú svetelnú reťaz, ktorá sa rozbehla po ráme okna ako žiarivý had. S rukami nad hlavou urobila tanečný krok a vrhla sa do prípravy sviatočného menu.
Pre seba, s radosťou!
Na balkóne chladli zemiaky na šalát, na stole sa objavili chlebíčky s treskou, plátky údeného lososa, jemné syrové kocky, misky s mandarínkami od Andreja Iljiča. O pol hodinu bol hotový zemiakový šalát, na panvici syčali kuracie stehná. Zuzana si prisunula konferenčný stolík k pohovke, prestrela ho čipkovanou servítkou, začala nosiť taniere: pohár na šampanské, pohár na džús, vedľa taniere nožík a vidličku. Podišla späť a pozrela na stôl ako hostiteľka, ktorá čaká návštevu.
O pol jedenástej sa vybrala otvoriť šampanské, keď jej zazvonil domový zvonček.
Objednali ste si pizzu? ozval sa veselý mužský hlas z vchodu.
Bože! Celkom som zabudla!
Samozrejme, hneď prídem, zvolala Zuzana a stlačila dvere.
Nech sa páči, koľko platím? spýtala sa mladého muža s krabicou na pizzu.
Nič. Je to darček.
Usmial sa úprimne.
Nemôžem tak len tak vziať, pokladňa vám to strhne…
Nebojte sa, je to naša kompenzácia za neskorý rozvoz. Už si vezmite svoju pizzu.
Zistila, že v rukách stále drží fľašu šampanského.
Podržte mi to šampanské, prosím, podala mu ju a zobrala si krabicu.
Veľmi nevyzeráte ako kuriér, povedala, keď sa vrátila.
Ani nie som, usmial sa ešte širšie, som majiteľ pizzérie. Všetkých som pustil skôr k rodine, veď Silvester. Potom pozerám, vo vašej objednávke svieti neschválené vyzdvihnutie. Tak som sadol do auta a doviezol vám to sám. Mňa doma tiež nik nečaká, na rozdiel od pizze. Iba som sa cestou trochu zdržal.
Desať minút do polnoci! vykríkla Zuzana, otvárajte šampanské, nech ešte stihneme.
Jasné, poháre máte?
Zatiaľ čo Zuzana išla po poháre, šampanské s buchotom vystrelilo.
Na starý rok!
Na starý rok!
Pripili si a vypili naraz.
Počujte, čo sme to narobili!
Čo sa stalo?
Veď ste šofér! Nemali by ste piť.
Ach tak… muži sa rozžiarili, to teda nie.
Ako pôjdete domov?
Nijako!
Taxislužba nemá šancu…
To teda nie, potvrdil zvesela.
Tak si vyzujte topánky a poďte ďalej, inak budete Silvestra tráviť na chodbe!
Máte tu útulne.
Nalejte rýchlo, prezident už dohovoril!
Tak Šťastný nový rok… eh…
Zuzana, dodala.
Šťastný nový rok, Zuzana! Ja som Ľubo.
Šťastný nový rok, Ľubo! Dajte si šalát, robila som ho vlastnoručne. Mám však len jeden príbor. Ale pokojne jedzte priamo z misy, rozprávala bez prestávky, až sa sama sebe čudovala, aká je veselá.
Ľubo sa jej páčil, s ním išlo všetko akosi ľahko.
Priamo z misy je chutnejší. Zuzana, nenájde sa kúsok čierneho chleba? Umieram hladom.
Jasné, už nesiem!
Keď sa vrátila, Ľubo už držal v každej ruke obhryzené kuracie stehno.
Prepáčte, neodolal som, je to výborné. Zuzana, vy sa v kuchyni vyznáte!
Veľmi rada, Ľubo. Myslela som, že všetko vyhodím. Vidíte, koľko toho mám. Sama by som to nezjedla.
Sama? Pomôžem vám!
Pomáhajte!
Aj Zuzana pocítila hlad. Jedli zemiakový šalát priamo z misy, zapíjali šampanským, pozerali silvestrovský program, smiali sa a debatovali o hocičom.
Vyzerá to tak, že šampanské sa minulo!
V aute mám ďalšie, idem poň!
Nie, idem s vami!
Na parkovisku pri aute Ľuba ich objala noc a svetlá ohňostrojov.
Viete čo, Zuzana? Vezmite si ma! Teda nie hneď… o rok! Aspoň ma lepšie spoznáte.
To nemyslíte vážne.
Verte, myslím!
Tak vám sľubujem, že popremýšľam.
Pokračujeme v oslave?
Zuzana sa usmiala, Ľubo vytiahol z auta tašku a spoločne zmizli v nočnom meste, pripravení užiť si ešte jednu šťastnú silvestrovskú noc.
