PRISLUHOVÁČKA
Staršia dcéra, Drahomíra, už po rokoch samotárstva a nepríjemného charakteru odmietla manželstvo. Do tridsiatky sa stala hořkou, až žlútnavou nenávisťou k mužom akýsi čierny uzol v bruchu, nočná mora pre každého muža.
Prisluhováčka, zašepkala, akoby to bolo zaklínadlo. Mladšia sestra, Zdenka, robustná a šibalská, sa zasmiala. Matka Jana mlčala, ale jej zamračená tvár hovorila, že vnučka nie je z nej spokojným pokladom. Prečo by mala byť? Jediný syn, Marek, oporou rodiny, odišiel do armády a priniesol so sebou manželku. Žiadny otec, žiadna matka, žiadne úspory možno vyrástla v sirotinci alebo bola skrytá pod rodovou strechou. Nikto nevedel, odkiaľ prišla. Marek sa len usmieval a hovoril: Neboj sa, mami, spolu si vybudujeme bohatstvo.
Varija Nikitová, od momentu, keď sa prisluhováčka v dome objavila, nespala ani jednú noc. Polootvorená oči, čakala na nejakú šprýmačku nového príbuzného keď začne prečesávať skrine. Dcéra ju tlačila: Mami, schovaj si cennosti u príbuzných, lebo sa môže stať čokoľvek. Šaty, zlato všetko by sa mohlo stratiť jedného rána.
Marekove oči boli prázdne: Čo si doviedol do domu?
Nič sa nestratilo, len sa muselo žiť. Prisluhováčka sa začala zaraďovať na miesto. Dom bol bohatý, 30 arií záhrad, tri tričná v penzióne, vtáky počítať nebolo. Práca nevyčerpala, ale Varia sa nesťažovala. Pranie, kŕmenie tričných, varenie, upratovanie všetko robila, snažiac sa očariť svokru. No ak matka nemala pokoj v srdci, žiadna zlatá výzdoba nezmení osud. Prvá noc, keď sa Varia dostala na dno, povedala:
Volaj ma podľa mena a otcovského mena. To bude lepšie. Mám už svoje dcéry, a ty, nech sa snažíš, nebudeš viac než sestra.
Od tej chvíle sa volala Varia Nikitová a matka ju už nemala inú možnosť ako len prisluhováčku.
Nebolo času na zbytočné reči, ale švagrí neakceptovali nepríjemnú prisluhováčku. Každú vetu vkládali do rébusu. Občas Jana musela zastaviť rozdierajúce sa dcéry, nie preto, že by im ľúbila Varia, ale preto, že dom potreboval poriadok, nie skandály. Varia sa ukázala ako pracovitá. Nebola len lenivá chopila sa všetkého. Matka pomaly roztávala srdce.
Marek však opustil dom.
Kto vydrží muža, keď ho od rána do večera dva hlasy neustále kritizujú: na koho sa oženil a prečo? Drahomíra ho zasiahla priateľkou a veci sa zamotaly. Sestry oslavovali: Teraz sa prisluhováčka uprace! Jana mlčala, Varia predstierala, že sa nič nestalo, len jej oči zostali prázdne a smutné. A potom, akoby hrom prepadol jasné nebo, dve správy: Varia očakáva dieťa a Marek sa s ňou rozvádza.
To sa nesmie stať, povedala Jana Marekovi. Nesvadila som ti ju.
Ale keď už je manželstvo, ži a nehádaj sa. Čoskoro budeš otcom. Ak rozbiješ rodinu, vyhodiš ma z domu a nechcem ťa vidieť.
Po prvýkrát Jana nazvala Varinu menom. Sestry zamŕzli. Marek zakričal: Ja som muž, rozhodujem! Jana si ruky na boky odsunula a zasmejala sa: Aký si muž? Zatiaľ len nohavice máš. Keď si porodíš dieťa, vychováš ho, dáš mu rozum a budeš pravým mužom.
Mareka nič neodradilo. Vyrazil z domu, Zdenka zostala. Po uplynutí času Varia porodila dievča Volala ju Drahinka. Jana, keď to zistila, nepovedala nič, ale z jej tváre vidno radostný úžas.
Vo vnútri domu sa nič nezmenilo, len Marek zabudol cestu domov. Jana sa síce znepokojovala, ale to skrývala. Zbožňovala vnučku, kupovala jej darčeky a sladkosti. Švajka však nikdy nezabudla, že stratila syna cez ňu. Slová nepadli.
Desať rokov plynulo. Sestry sa vydali, a v veľkom dome zostali tri: Jana, Zdenka a Drahinka. Marek sa zaradil do armády a odišiel so svojou novou manželkou na sever. K Zdenke sa priblížil starý dôstojník vo výslužbe, vážny muž, ktorý po rozvode zostal s bytom, ale žil v internáte. Dostával dôchodok, bol seriózny nápadník. Zdenka mu však povedala, že by ho radšej predstavila matke. Dôstojník, nie blázon, prišiel k Jane a priznal: Varja Nikitová, milujem Šurku, bez nej nemôžem žiť.
Jana sa nepohnula.
Ľúbiš? spýtala sa. Dobre, žite spolu.
Po chvíli dodala: Drahinku tu nebudem ťahať. Tu ostaneš u mňa.
A tak všetci začali žiť spolu. Susedia si šúvali jazyk, šepkali, že šialená Varja vyhnala vlastného syna a prijala prisluhováčku s šibalským mužom. Len lenivo nezabúdali odkladať kosti Varji. Ona však ignorovala klebety, nevedela sa zapojiť do rozhovorov, držala sa hrdobne a neporušene. Zdenka porodila Katku. Jana si nemohla pomôcť, aby sa usmiala na svoje dve vnučky, hoci Katka nebola jej vnučka.
A tak to bolo.
Zrazu sa stalo niečo nečakané Zdenka chorí. Môžda sa zlomí a upadne. Jana v tichu vybrala peniaze z úsporného knihy a odvezla Zdenku do Bratislavy. Tam požiada o najrôznejšie lieky, ukazuje ich rôznym lekárom. Nepomohlo to.
Ráno Zdenka pocítila úľavu a požiadala o kurací vývar. Jana, rýchlo zabodnutá, zabola kurča, očistila ho a uvarila. Keď priniesla horúci vývar, Zdenka ho nejedla a po prvýkrát plačom vyplakala, a Jana ktorú nikto nikdy nevidel plakať plačala so ňou:
Prečo odchádzaš, keď som ťa milovala? Čo robíš?
Potom sa upokojila, utrhla slzy a povedala:
Neboj sa o deti, prežijú.
Do konca už neplačala, sedela vedľa Zdenky, držala ju za ruku a hĺbavo hladila, akoby hľadala odpustenie.
Desať ďalších rokov uplynulo. Drahinku chceli vydávať. Drahomíra a Zdenka prišli, staršie, unavené. Ani jedna nemala deti. Zvolala sa celá rodina. Marek prišiel v tom čase bol už rozvedený, pil silne. Keď uvidel, aká je Drahinka pekná, usmial sa: Nepochyboval som, že mám takú úžasnú dcéru. Keď sa dozvedel, že jeho dcéra volá svojho otca iným mužom, zamračil sa a udelil matke obvinenia: Prečo si pustila cudzieho muža do domu? Vráť sa a sprav, aby čistil.
Jana povedala:
Nie, synu. Nie si otec. Keď si bol chlapec v nohaviciach, nikdy si sa nevyvinul do muža.
A tak Marek, ponížený, zbalil veci a opäť sa vydal po svete. Drahinka sa vydala, porodila syna a nazvala ho Alexander po svojom adoptívnom otcovi. Varenicu uložili vedľa Zdenky.
Teraz ležia vedľa seba svokra a prisluhováčka. Medzi nimi na jar vyrástla vŕba. Odkiaľ prišla, nikto nevedel. Možno to bol posledný pozdrav od Zdenky, alebo posledné odpustenie od Jany.
