8. jún 2024
Dnes mám na mysli zvláštnu úvahu. Susedka Emília mi opäť na chodbe v bytovom dome ponosovala so svojou tradičnou vetou: Zase som cez víkend mala vnučku u seba, žienka. A začala sa sťažovať: Neviem to dievča normálne nakŕmiť! Len čo povie: Maminka mi povedala, že princezné veľa nejedia! dá si dve lyžice a dosť. Chudera je zelená ako tanka, je z nej len kožka a kosť!
Emília nikdy nemala rada Noru, manželku svojho syna Ivana, už od ich prvej spoločnej návštevy. Nora bola od Ivana staršia o úctyhodných sedem rokov. Kým Ivan prebiehal maturitné skúšky na bratislavskom gymnáziu, ona už žila vlastný, dospelý život.
On pred ňou ženy ani nepoznal, tomu ver! Čo sa čuduješ, že sa zamiloval až po uši? Skúsenejšou ženou bol unesený hneď na začiatku! rozčuľovala sa Emília.
Nora bola krásna, upravená, mala šmrnc. Starala sa o seba, vedela sa vkusne obliecť a v práci napredovala. Neprekvapilo ma, že Ivan sa do nej zamiloval veď naši chlapi sú tiež vizuálni, no nie?
Nora si strážila postavu na diétach, žiadne prejedanie. Takto vychovávala aj svoju dcéru jedlo s mierou, zdravé návyky, myslenie na zdravie.
Po pár mesiacoch randenia Nora otehotnela. Či už zo vzdoru, túžby po svadbe alebo len tak to je jedno. Ivan však nastavil kurz jasne. Mal len osemnásť, ona dvadsaťpäť.
Po maturite začal Ivan študovať na technickej v Bratislave, pri tom pracoval. Presťahovali sa s Norou do prenajatého garsónky, po čase si odkúpili izbu v internáte.
Vyzerali šťastne. Lenže Emília nepoľavovala: mala poznámky na všetko, od varenia cez žehlenie košieľ po výber detských topánok. Neustále nachádzala chyby, neváhala o nich rozprávať synovi.
Nora preto obmedzila všetky kontakty s ňou. Sama vodila dcérku do škôlky, potom na gymnastiku či šachový krúžok. Po práci bežala medzi krúžkami, do fitka, na manikúru a ku kaderníčke. Doma bola čoraz menej, než by chcela.
Keď Ivan prišiel domov, bolo tam prázdno: dcéra bola na krúžkoch, Nora buď čaká, alebo rieši svoje záležitosti.
Raz večer zaklopala na dvere suseda Mária štyridsaťročná vdova so synom a dcérou. V kuchynke na poschodí im začal tiecť kohútik, poprosila Ivana o pomoc. Ivan sa pustil do opravy, Mária zatiaľ varila cestoviny s bravčovými rezňami. Na revanš mu naliala plný tanier zjedol ho s radosťou, pretože Nora už doma nevarila, nestíhala.
Od toho dňa Mária často Ivana pozývala na večeru. Keď doma nik nebol, trávil čas s ňou, debatovali pri rezancoch či makovom koláči. Ani nevedeli ako, medzi nimi to zaiskrilo. Tak veľmi, že si nevedeli predstaviť večery bez spoločného rozprávania.
Ale internát je ako úľ nič neujde ušiam a očiam ostatných. Netrvalo dlho a niektorý z ostražitých susedov nahlásil Nore, že jej muž chodí k susede, rozhodne nie preto, aby si vypožičal knihu.
Výbuch hádka, na ktorú spomína celý poschodový internát ešte roky. Nora, hrdá žena, zbalila Ivanovi veci a vyhodila ho na chodbu.
Domov k rodičom bolo neskoro, nemal kam ísť okrem Márie, ktorá ho privítala s otvorenou náručou.
Vtedy mala dcéra Ivana a Nory šesť rokov. Ivan dvadsaťpäť, Nora tridsaťdva, Mária už tridsaťdeväť.
Emília, keď sa dozvedela, že jej syn opustil ženu, oslavovala víťazstvo! Ale keď zistila, že syn žije u ženy, ktorá je ešte o štrnásť rokov staršia a má ďalšie dve deti, akoby stíchla…
Jej zmena bola pre mňa prekvapujúca. Roky vyčítala Nore, že je pre Ivana stará, a teraz ticho vezme do rodiny Máriu bez slova. Precítila zlyhanie alebo v tom našla pokoj?
Tento rozvod už nie je čerstvou historkou prešlo pätnásť rokov. Ivan je stále s Máriou. Nemajú spoločné deti, no žijú spolu v súlade, bez nezhôd. Má štyridsať, Mária päťdesiatštyri. Emília ich víta doma bez výčitiek, všade vládne pokoj a pohoda. Vidím, že Ivan je naozaj šťastný.
A tak sa pýtam sama seba je šťastie v láske možné aj vtedy, ak je žena staršia?
