Prestala som komunikovať s matkou, pretože sa postavila na stranu môjho bývalého manžela a vinu za náš rozvod zvalila na mňa.
Moja matka si svoje priority stanovila dávno predtým, ako som definitívne odišla od prvého manžela. Povýšila ho na svätého, zatiaľ čo mňa neustále obviňovala zo všetkých hádok a nedorozumení. Po rozvode s ním naďalej udržiavala kontakt a nepremeškala žiadnu príležitosť, aby môjmu súčasnému manželovi pripomenula, aký „dokonalý“ bol jej prvý zať.
Také rozhovory samozrejme ničia môj vzťah nielen s manželom, ale aj s matkou. V určitom okamihu som sa rozhodla: ak si mama tak váži môjho bývalého, nech si s ním rozumie. Ja sa tejto dráme vyhadzujem.
So Štefanom sme sa vzali hneď po vysokej škole. Mali sme vášnivý romantický vzťah, všetko sa odohralo rýchlo a už po pár mesiacoch sme mali okázalú svadbu. Mama bola zo zaťa nadšená, takmer ho nosila na rukách. Najprv to bolo milé, no neskôr to začalo byť nepríjemné.
Prvých pol roka bolo všetko v pohode – starostlivosť, láska, nežnosť. Potom sa však niečo pokazilo. Môj manžel začal byť agresívny, podráždený a zlý. Pravidelne sme sa hádali. Niekoľkokrát som odišla k matke v nádeji, že nájdem oporu, no vždy som počula len výčitky. Mama bola vždy na jeho strane.
Keď k nám prišla na návštevu, hneď od dverí začala: zle upratané, zle ugrilované, zle vyžehlené. A žiadne moje vysvetlenia, že som unavená z práce alebo sa necítim dobre, ju nezaujali. „Žena má byť strážkyňou domáceho kozuba! Ak sa ti to nepáči, nech ti to povie manžel! On je pekný chlap, a ty… ani tvár, ani povaha!“ opakovala ako mantru.
Snažila som sa jej pripomenúť, že sama bola dvakrát vydatá a obidvakrát sa rozviedla, no v odpovedi prišli len urážky. So Štefanom sme žili niečo cez dva roky. Poslednou kvapkou bolo, keď ma prvýkrát uderil. Potichu som si zbalila veci a odišla. Na druhý deň som podala návrh na rozvod.
Mama bola zúrivá. Tvrdila, že ak muž zdvihol ruku, znamená to, že som ho do toho donútila. Potom Štefan prichádzal – prosil o odpustenie, vyhrážal sa samovraždou. Mama na mňa tlačila všetkými možnými spôsobmi. No ja som sa nedala. Po pár mesiacoch som sa odsťahovala – už som nemohla počúvať, aká som nanič žena, keď som si nevedela udržať „takého muža“. Dlho som sa spamätávala. Celý rok.
A vtedy sa v mojom živote objavil Marek. NNežný, starostlivý, chápavý, a nakoniec sme sa po poltora roku vzali.
