Prepáč, že som nesplnila tvoje očakávania! Všetko sa odohralo, akoby sme to čítali v nejakej vtipnej sitcomovej epizóde: večer si Peter sedel pri počítači, ja som sa potulovala po byte, zazvonil alarm na aute a on rýchlo vybehne na dvor našťastie bolo leto, tak sme sa od seba v zime neplašili. Keď som otriasala prach z pracovnej plochy, posunula som myš, a vypnutý monitor sa zrazu znova rozžiaril.
Nič som nečakala, že budem listovať Peterovým telefónom, šúchať sa po jeho vreckách alebo nahliadať mu cez rameno, keď pracuje vždy som to považovala za neslušné. Ale tentoraz to bolo úplne náhodné, neúmyselné.
Mňa, Jana, takto vypla na obrazovku nejaký chat na neznámej stránke. Najprv som sa odvrátila, ale moje oči stihli zachytiť slovo miláčik. Zahanbená som si pomyslela, že to možno ide o miláčiková manželka povedala, že, alebo dokonca áno, to je moja miláčiková klobása!, a tak som sa znova pozrela.
Áno, miláčik, písal Peter, ktorý si bez ostýchavky dal svoju fotku na zoznamovaciu stránku, zajtra sa stretneme, ako sme sa dohodli. Celú hodinu myslím na náš posledný výlet. Si pre mňa čistý oheň! A ty si len medveď, môj medvedík, odpovedala ja, ten chudý červený chlapík. Stále ma bolí celé telo.
A potom, keď Peter v rýchlosti vybehol, začal hádať: Medvedík, čau! Si tu? Už sa nudím! Kde si? Ja som si s handrou v ruke vpadla na gauč. Presne, všetko bolo tak, ako mali. Peter mi naposledy povedal, že zajtra v práci bude neodkladná akcia, na ktorej nikto nesmie chýbať, a ja som dnes doma žehla nohavice, šila ich do perfektných záhybov, vybrala kravatu k obleku a vyžehla košeľu pomaly, ale dôkladne, aby na rukávoch neboli žiadne vrásky. Teraz už viem, na akú akciu som chcela svojho manžela pripraviť.
Peter sa vrátil rozčúlený, rozprával o partiach mladých hulákateľov, čo mu do auta kopli loptu. Kričal, nadával a mával rukami, ja som ho počúvala a prikývla, ale zdalo sa, že som odtiaľ ďaleko myslami i citmi.
Na šťastie Peter dnes nemal romantickú náladu, tak sme šli spať. Zajtra si o tom premyslím, povedala som, akoby som bola nejaká známa hrdinka, a no, celú noc som sa otáčala, nevedela som zaspať.
Ráno Peter odišiel do práce a ja som sa pustila do upratovania: dnes mala prísť mama so svojím synčekom Matúšom, ktorý celý týždeň býval u starej mamy na chalúpke. Držalo ma zúfalstvo, čistiť podlahy, sanitu a dlažbu, ale v hlave sa mi stále točili ťažké myšlienky Čo robiť??? bez prestávky.
Ešte som si nevedomila, čo sa všetko deje, nevedela som tomu veriť, ale pamäť mi naservírovala čoraz viac detailov Peterove slová, činy, ktoré dostali úplne nový význam. Zvyčajný svet sa rozpadol, treba bolo zbierať úlomky.
Jedno som však vedela úplne isté odpustiť Petrovi nebudem. Nikdy. Aj keby sa ospravedlnil, aj keby povedal, že to bola náhoda, alebo sľúbil, že sa to už nikdy nestane. Čas možno zmierni ostrú bolesť, ale fakt zrady zostane a nebude zabudnutý.
Zároveň som pochopila, že Matúš je dvoch a pol roka. Miesto v materskej škole sľúbili doposiaľ až na jeseň, takže práve teraz nebudem môcť pracovať. Vysadiť sa na starých rodičoch? Bojovať o výživné?
Začiatok rozvodu práve teraz, v šoku, by bol zbytočný. Mala by som síce silu, ale čo keď ma Peter presvedčí premyslieť to, neponáhľať sa, pochopiť, odpustiť a potom budeme ľutovať? Nie, rozvod je jasný len nie teraz.
Tak som zostala v pohode, starala sa o dom a o Matúša, vyžehla Peterove košele a hľadala mu kravaty. Občas som sa zasmiala na jeho vtipoch, keď si spomenul na mňa ako na človeka, nie len na čistiacu mopku, a snažil sa so mnou komunikovať.
Jediné, čo som nedokázala prekonáť, je pocit odpornosti. Pod výhovorkami som sa vyhýbala tým úlohám, a Peter len povzdychol úľavou. Posledné časy sa Peter zdalo rozkvitnutý usmieval sa, čo si humne spieval, niekoľkokrát mi priniesol kvety len tak, bez príčiny, a ja som predstierala, že verím jeho príbehom o služobných cestách, stretnutiach a kurzoch.
V októbri sa konečne uvoľnilo miesto v škôlke. Šla som do práce a hneď podala rozvodové podanie. Povedať, že Peter bol šokovaný, je podceňovanie on bol presvedčený, že neviem o jeho afére. Keď zistil pravdu, rozprúdil sa do výbuchu, obviňujúc ma z materializmu.
Predajná baba! Nízka a podlá! Správne, že také ako ty volajú domáce prostitúty! Sedela si mi na krku, čakala, kým dieťa vyrastie, a teraz, keď som ho zdvihol, zbohom, miláčik? Myslel som, že moja žena nie je taká, ale ty si rovnako ako všetky ostatné!
Spoloční priatelia sa postavili po jeho stránke a odvrátili sa od mňa výpočtová škaredá nepatrí medzi normálnych ľudí. Dokonca moja mama na mňa hľadela s výčitkou: Ako si to mohla? Keby si chcela rozviesť sa, tak by si to urobila hneď, nieže čakať, držať si kameň v rukáve… Nikdy som nečakala, že moja dcéra bude taká drobná a vyčítavá.
Prepáčte, že som nesplnila vaše očakávania, hovorila som každému rovnako, no svojho rozhodnutia som nezmenila.
