Odpusť, ale zatiaľ nechcem bývať spolu…
Sergej si myslel, že Lea je rovnako zamilovaná do neho ako on do nej, preto ho veľmi prekvapila jej odpoveď na jeho návrh, aby začali spolu bývať.
– Odpusť, ale zatiaľ nechcem bývať spolu! – povedala.
– Prečo?
– Neviem, chodíme spolu len pol roka. Zdá sa mi, že je ešte príliš skoro…
– Skoro? Zlatko, mne sa zdá, že je ten správny čas. Budeme spolu bývať, lepšie sa spoznáme, a potom, uvidíš, prejdeme na ďalší stupeň.
– Sergejko, to nie je počítačová hra, ale život. A v mojom živote teraz nie je miesto pre spoločné bývanie, ale to neznamená, že si nevážim náš vzťah. Jednoducho mi plne vyhovuje to, čo máme.
– Ale ja chcem viac! Chcem sa zobúdzať s tebou ráno. Chcem zaspávať spolu! Ty to nechceš?
– Veď to robíme. Dvakrát do týždňa, zabudol si? To nestačí?
– Mne to nestačí!
– No, ak ma miluješ, tak to budeš musieť vydržať.
– Môžem vydržať, ak mi povieš dôvod! Prečo nechceš? Vysvetli! Je to také ťažké?
Lea sa na chvíľu zamyslela, potom sa na neho usmiala a rozhodla sa, že je čas prediskutovať to dôkladnejšie.
– Sergej, povedzme si na rovinu. Čo pre teba znamená spoločné bývanie so ženou?
– Už som povedal, zaspávať a zobúdzať sa spolu!
– A čo medzi tým?
– V akom zmysle? – nechápal on.
– Deň má dvadsaťštyri hodín, zabudol si? Ty hovoríš iba o noci a skorej rannej hodine, a čo so zvyškom času?
– Väčšinou sme predsa v práci, nie?
– No, prečo by sme boli? Napríklad budeme mať večere či raňajky?
– Dúfam!
– A kto bude variť?
– Ty nevieš variť! – usúdil Sergej, presnejšie, tak si aspoň myslel, keďže už viackrát jedol jej jedlá.
– Viem variť!
– Tak v čom je problém?
– Kto bude variť? Ty alebo ja?
– No, občas ty, občas možno ja. Prečo ťa to tak trápi?
– Sergej, pretože nechcem, aby sa môj život stal dňom zamotávania ako u mnohých mojich kamarátok! Nechcem vstávať skôr, aby som niekomu pripravila raňajky. Nechcem utekať z práce s nákupnými taškami domov, a potom dve hodiny stáť pri sporáku a variť večeru!
– Ale občas predsa varíš, keď zostaneš u mňa, nie? Myslel som, že ťa to baví…
Sergej vyzeral trochu dotknuto. Znamená to, že jeho priateľka je lenivá?
– Rada varím, ale robiť to každý deň zatiaľ nemám v pláne. Páči sa mi, ako prídem domov, pripravím si rýchly šalát a to je všetko. Páči sa mi, že sa stretávame dva razy do týždňa, niekedy viac. Mne to stačí! Možno raz budem chcieť viac, ale teraz nie!
– Ty ma proste nemiluješ! – konštatoval Sergej.
– No vidíš, začínaš…
– A čo? Naozaj nie? Keď žena miluje, je pripravená na všetko pre svojho milovaného!
– A milovaný? Je pripravený na všetko pre milovanú?
– Samozrejme!
– Dobre, tak poďme spolu bývať, ALE – všetky domáce povinnosti si rozdelíme na polovicu. Presnejšie, každý si uprace za sebou, varíme sa striedavo, perieme si veci sami. Čo na to hovoríš?
– Ale ja neviem dobre variť. Sama si to hovorila!
– Bude dôvod sa to naučiť. Nemôžeš stále jesť pizzu alebo hamburgery. S učením ti môžem pomôcť!
– Nechápem, je to také ťažké? Prečo iní s tým problém nemajú? Si predsa výnimočná? – nedal sa Sergej.
– No, ak si to chceš myslieť. Nech to tak je! Som výnimočná. Nechcem obetovať svoj osobný život na oltár lásky. Zatiaľ určite nie. Mám len dvadsaťtri. Chcem si užívať slobodu!
– Ah, už viem! Máš iného muža! – znovu urobil nečakaný záver Sergej.
– A načo by mi bol? – nechápala Lea.
– No, ak nechceš so mnou žiť, zjavne je ti drahší!
– Ten tvoj vymyslený muž mi je drahší? – usmiala sa ona.
– Tvoj vymyslený muž! Načo by som si vymýšľal mužov!
– No, tebe mužov netreba, takže si si vymýšľaš pre mňa, že?
– Úplne si ma zmiatla! – takmer zakričal on.
– Pretože tápeš! Ja nikoho iného nemám! Niekedy si aj ty priveľa, a preto nechcem žiť spolu! Milujem svoje súkromie a nie som pripravená sa s ním rozlúčiť. Zatiaľ nie!
– Ako môžeš milovať súkromie, keď si vo vzťahu? – bol ohromený Sergej.
– Veľmi jednoducho. Povedz mi veci, ktoré rád robíš, keď nikto nie je doma?
– Napríklad?
– Neviem, čítať knihu, pozerať seriál, dávať si vaňu, byť na sociálnych sieťach, skúšať oblečenie zo skrine, tancovať po tme!
– Také veci chlapi nerobia! – rozhorčil sa on.
– Dievčatá to robia! A mne sa to páči! Zatiaľ nie som pripravená vzdať sa obyčajných krás môjej slobodnej života!
– Ale aj spoločný život má svoje kúzla! – stále sa snažil presvedčiť ju Sergej.
– Napríklad?
– Zaspávať a zobúdzať sa spolu! – znovu začal svoju pesničku.
– Sergej, vieš, že chrápeš ako traktor?
– Čo? Nikdy si nehovorila! A iní sa nesťažovali!
– No, o iných neviem, ale po tom, ako ti v lete Leo strelil po nose na záhradnej párty, začal si chrápať strašne. A mimochodom, povedala som ti to! Dokážem to vydržať párkrát do týždňa, ale každý deň nechcem! Aj ja by som sa rada aspoň niekedy vyspala.
– Ty sa nevyspíš vedľa mňa?
– Iba v tých vzácnych chvíľach, keď zaspím skôr ako ty!
– Ale zvyčajne ideš spať neskoršie…
– No a to som ti chcel povedať!
– Jasné, ty chrápeš, ja nevarím, ja nie som vhodný na spolužitie?
– A ešte, ako sa zdá, si strašne upätý! – neudržala sa ona.
– Ako som upätý!?
– Už pol hodiny sa ma snažíš presvedčiť, aby som urobila niečo, čo v podstate nechcem robiť. Čo je to, ak nie upätosť?
– Lea, ja som sa vlastne chcel s tebou oženiť! Preto som navrhol, aby sme spolu bývali! – povedal urazene on.
– A kedy som povedala, že sa chcem vydať? – smutne sa usmiala ona.
– Ty sa nechceš vydať? Každá dievčina sa chce vydávať!
– Zrejme nie všetky…
– Alebo sa nechceš vydať za mňa? – pochopil on.
– V princípe nechcem, ale ak by som mala uvažovať podľa teba, čo môžeš ponúknuť budúcej manželke? Zaspávať a zobúdzať sa spolu?
– Chceš povedať, že som nič? – urazil sa Sergej. – Že nie som na nič schopný?
– Už máš skoro tridsať. Pracuješ za sedemsto eur mesačne, bývaš v zničenom byte svojho ujca, len aby si nemusel platiť nájom, obliekaš sa v lacných obchodoch. Ani auto nechceš kupovať, lebo ho treba aj udržiavať!
– Keď ťa tak počujem, som teda ozaj skvelý úlovok! Tak prečo si so mnou vlastne chodila?
Lea mykla plecom.
– Sympatický, dobre stavaný, zábavný, skvelý milenec.
– Pre zdravie?
– Aj pre dušu!
– Ale rodinu spolu mať nebudeme!
– Pokiaľ nedozreješ, určite nie!
– Výborne! Takže moje návrhy sú už z diskusie! A vieš, poviem ti viac! Rozchádzame sa!
– Naozaj? – ironicky sa opýtala Lea. – A myslela som, že to školenie už skončí! Takže zbohom? – povedala a zamávala mu rukou, pripomínajúc, že sa hádajú v jej byte.
– Zbohom! – hrdinsky prehlásil on, natiahol si nohavice. – Vlastne sbohom!
– Takže sbohom! – povedala s úsmevom a hodila mu tričko.
Sergej odišiel a Lea zapla hudbu, stlmila svetlo a začala tancovať. To jej vždy pomáhalo upokojiť nervy a vrátiť si pozitívny nálad. Vedela, že zajtra alebo pozajtra sa vráti, ale či ho ešte pustí dnu? To už je otázka!
