Vždy to bolo ako vo vojne, keď sa Marika vracala domov, no tento raz to bolo horšie. Už v schodisťu ju pohltil dym, stekala voda a vzduch bol taký napätý, že akoby kričal: „Odiď!“ Ale Marika, riaditeľka veľkej firmy a žena z ocele, sa nezľakla.
Dvere otvorila prudko, hodila na poličku kyticu z firemnej oslavy, zhodila lodičky a natiahla si papuče. Hoci pri tom potope by boli vhodnejšie gumáky. Vnútri niečo vrčalo, buchalo a dymilo sa. A v kúte vykovieval mačičiak.
„Števo?! Čo sa tu, do čerta, deje?!“ zavýkala a prepravila sa cez pary a pach spáleného tuku.
Muž sa vynoril z hĺbky bytu. V spodnom bielom náutí, bosý, s odreninami a špinnou tvárou, modrinou pod okom a hlavou zaviazanou do uteráka ako beduín. Vyzeral, akoby sa nepripravoval na sviatok, ale bojoval pri Dukle.
„Marikáčik… myslel som, že prídeš neskôr… firemná večera, ty si tam ako hostiteľka. Vždy sa predsa zdržíš…“
Marika bez prekvapenia sadla na puf, zatvorila oči a povedala pevne:
„Hlásenie. Všetko. A žiadne ‚radosť moja‘ alebo ‚neboj sa‘. Bála som sa, keď na mňa v deväťdesiatych najazdili rôzni vykradáči. Strachovala som sa, keď podnik visel na vlásku. Odvtedy nepanikárim. Takže, vysvetli, čo si tu spôsobil.“
Števo prehltol sliny.
„Chcel som prekvapenie. Sviatok. Si moje zlato, zaslúžiš si to… Rozhodol som sa upratať, vypratť, zapekanku pripraviť, umyť podlahy…“
„Pekanku?“ spytala sa.
„Nie pekanku… práčku. Začala tiecť. No, nie hneď. Najprv som dal mäso do rúry, potom do kúpeľne, potom som zapol práčku. A tam bol mačičiak.“
„Mačičiak žije?“
„No… samozrejme!“ urazil sa Števo. „Len je trocha mokrý. A trocha nahnevaný. Prisahám, keď som práčku zapínal, nebol tam. On sa tam nejako… dostal.“
„Dostal?! Do ZATVORENEJ práčky?!“
„No, možno presiakol…“
Marika skryla tvár do dlani.
„Dobre, pokračuj. Ale ukáž toho mačičiaka. Chcem vidieť, či aspoň on prežil.“
„Ehm… Je v obývačke. Tam… priviazaný. Kvôli jeho bezpečnosti. A aby vyschol.“
„Labky na mieste?“
„Všetky štyri. Len… dočasne nepohyblivé.“
„A ďalej?“
„Takže idem práť, a tu cíti„Cítim zápach, otváram rúru a mäso je len uhlie, tak som polial olej a chytilo to, spálil som si obočie, mačičiak začal vreštať, letím k práčke a tá nejde otvoriť, on v nej vyzeral ako diabol, tak som vzal páčidlo, rozbil som to, on vyletel a začal víchor.“
