Kedysi dávno, ešte pred rozvodom, sa Lívia starala o svoje dieťa sama. Neskôr však začala hľadať opatrovateľku. Našla ju svoju svokru. Najprv sa spýtala, či by nevedela o niekom, kto by mohol pomôcť, no svokra ponúkla svoje služby, samozrejme za úplatu. Lívina výplata nie je vysoká, musí šetriť.
V práci mám kolegyňu, ktorej to v živote nejde ľahko. Nestará sa o seba, nechodí ku kozmetičke. Stále rozmýšľam, kam jej mizne výplata. Pracuje, býva s rodičmi, nemá hypotéku ako iní, a o dieťa sa stará bývalá svokra, okrem toho dostáva alimenty.
Ukazuje sa, že Lívia musí platiť rodičom za izbu a ešte svokre za opatrovanie dieťaťa. Napadá ma ako je to možné…
Pred polrokom, keď Lívia začala u nás pracovať, sme sa spriatelili. Čoskoro sa ukázalo, že máme veľa spoločného. Podobné záľuby, deti rovnakého veku.
Lívia mi hneď povedala, že sa rozviedla s manželom a nasťahovala sa k rodičom. Jej rodičia sú úspešní ľudia, obaja majú dobré miesta v práci. Postavili si dom za mestom a každé prázdniny trávia v zahraničí. Po návrate dcéry jej dali k dispozícii jednu izbu, kde môže bývať.
Myslela som si, že tam býva zadarmo, ale bohužiaľ, od začiatku od nej vyberajú peniaze. Lívia síce vďačí, že môže bývať s rodičmi a nie s cudzími, čo je pre ňu aj pre dieťa lepšie.
Dali jej aj vlastnú poličku v chladničke, nepoužíva ich veci, len občas ponúkne dieťaťu ovocie.
Neviem, ako sa tak dá správať, najmä keď Lívia po odchode od manžela nemala nič, a prvé mesiace bola u rodičov v dlhoch.
Pred rozvodom sa o dieťa starala sama, no potom hľadala opatrovateľku. Našla ju svoju svokru. Najprv sa spýtala, či nepozná niekoho, kto by mohol pomôcť, ale tá ponúkla svoje služby za peniaze. Lívii tento návrh vyhovoval, lebo svokra vnuka dobre pozná vie, čo má rád, čo nie, čo môže a čo nie. Je zodpovedná. Lívia súhlasila, a keď treba, svokra sa o malého postará.
Všetko by bolo v poriadku, lenže Lívia nemá dostatok peňazí, sotva vyjde, a o žiadnom luxuse nemôže byť reč.
Nerozumiem, ako môžu rodičia takto zaobchádzať s vlastným dieťaťom…
