Ktorého čerta si vliezla do môjho notebooku? — Aleš sa zniesol nad Zuzanou. Nikdy ho takého nevidela…
Zuzana prišla zo školy a hneď vo vstupnej chodbi pocitila ťažký pach pálenky. Z izby sa ozývalo hlasné chrápanie. Všetko jasné, otec bol zase opitý. Išla rovno do kuchynky.
Mama stála pri dreze a čistila zemiaky. Keď počula kroky, otočila sa. Zuzana ostrým pohľadom hneď zaznamenala jej červené, opuchnuté líce.
— Mami, poďme od neho preč. Koľko toho ešte môžeš znieť? Zabije ťa! — s hnevom povedala Zuzana.
— Kam by sme išli? Kto by nás chcel? Na nájom nie sú peniaze. Neboj sa, nezabije ma. Je zbabelec. Len predo mnou máva päsťami.
Ráno sa Zuzana zobudila od zvláštnych zvukov. Vstala a nahliadla do kuchyne. Otec stál pri sporáku a, zaklonený, pil priamo z hubičky čajníka. Zuzana pripraveno sledovala jeho hýbajúci sa ohryzok. Hore-dolu, hore-dolu. Počula, ako voda bublajúcimi tlakmi preteká jeho hrdlom. “Nech sa zadusí! Prosím, nech sa zadusí!” — s nenávisťou si pomyslela.
Ale otec sa nezadusil. Postavil čajník, spokojne si odfrkol, zamračeným pohľadom opuchnutých očí prešiel okolo nej do kúpeľne.
Zuzanu zalialo mrazenie, keď si predstavila, že mama dolije do čajníka vodu z kohútika a postaví ho na plyn, bez opláchnutia od otcových slín a pachu. Vzala čajník a dlho ho čistila špongiou, sľúbiac si, že už nikdy nenaleje vodu do hrnčeka bez umytia čajníka.
Na vianočné prázdniny išla Zuzana s triedou na tri dni do Bratislavy. Keď sa vrátila, mama ležala v nemocnici.
— To on ťa? — ostro sa spýtala, keď uvidelZuzana sa pevne objala svojho synčeka a pri srdci jej bolo jasné, že tentoraz to zvládnu spolu a bez strachu.
