Prečo mama s ocom neostali spolu, Zuzka to nikdy nezistila.
Mala tri roky, keď sa rodičia rozišli. Mama sa s malou Zuzkou vrátila z mesta do rodnej dediny.
„Všetko stihla,“ nespúšťala sa stará mama Mária, keď vítala dcéru s vnučkou pri bránke. „Vyučila sa, vydala sa, porodila, rozviedla. U vás mladých ide všetko tak rýchlo…“
Hovorí sa, že človeka treba súdiť nie podľa slov, ale podľa činov.
Stará mama Mária bola dobrou babičkou. A to, že stále niečo brumlá a hnevá sa, na to si blízki dávno zvykli.
Ale aké palacinky pekla! Koľko rozprávok vedela…
Zuzka milovala, keď ju ukladala spat babka. Sadla si na okraj postele, upravila vnučke perinu a pomaly začala rozprávať ďalšiu rozprávkovú príhodu.
Samozrejme, každé dieťa okrem rozprávok túži po pozornosti a nežnosti. Ale stará mama Mária „maznanie“ nemala rada. Bozk na dobrú noc, objatie, povedať, ako ťa má rada – to nebolo pre ňu.
Mama Zuzky prebrala od babky celý jej spôsob komunikácie s blízkymi.
Niekedy Zuzka rozmýšľala: možno ju nemajú radi, preto ju neobjímajú?
Ale raz Zuzka prechladla a tri dni sa jej neulevilo, a sanitka stále neprišla. Stará mama Mária cez deň aj v noci neopustila vnučku. Mama vtedy nebola doma, odišla niekam preč.
Ak si spomenúť, Zuzka trávila viac času s babkou ako s mamou.
„Kedy sa mama vráti?“ pytala sa stále starej mamy Márii.
„Až si usporiada osobný život, tak príde,“ odpovedala babka.
Čo znamená „usporiadať si osobný život“, malá Zuzka úplne nechápala.
Ale opýtať sa znovu sa neodvážila.
Keďže maminy cesty boli čoraz menej časté a potom úplne prestali, Zuzka si pomyslela: konečne si „usporiadala“, teraz už zostane s nimi navždy.
Lenže mama chodila smutná. A akoby si Zuzky nevšímala, stále myslela na niečo svoje.
Potom mama ochorela. Najprv si mysleli, že to nič vážne, prejde to.
Prestala jesť, pri každej príležitosti sa snažila ľahnúť. Ale nespala, len ticho ležala so zatvorenými očami.
„Treba ísť do mesta, ukázať sa dobrému lekárovi, nechať si spraviť testy,“ povedala suseda, ktorú zavolala stará mama Mária.
„Nikam nejdem,“ odpovedala mama, ktorá dovtedy mlčala.
Zuzka videla, aký ťažký bol pre ňu tento krátky rozprávkový dialóg.
O týždeň sa mamke prihoršilo. Do nemocnice museli volať sanitku.
Zuzka vtedy netušila, že vidí mamu naposledy…
A tak ostala len so starou mamou Máriou.
Zuzka si z tých dní takmer nič nepamätá. Všetko pripomínalo zlý sen. Babka, ktorá plakala a naraz zostarnela… Maminy veci, ktoré si dcéra brala do postele. Prikryla sa maminým teplým župánkom, pritiskla si k prsiam rukavice, ktoré voňali jej parfumami.
„Keby som už nebola nažive,“ vzdychla si stará mama Mária. „Aké nešťastie… A teba na koho nechám…“
Prvýkrát Zuzku pohladila svojou vrásčitou unavenou rukou po hlave. Dievčatko sa bálo pohnúť, aby babka nedala ruku preč.
Postupne sa z toho všetkého spamätali…
Zuzka chodila do školy, potom pomáhala v domácnosti, pripravovala si úlohy. Dni sa vliekli, jeden ako druhý.
Až neskôr si dievčina uvedomila, aká bola vtedy šťastná. Stará mama Mária sa o ňu starala, snažila sa nahradiť matku aj otca.
…Pätnásť rokov – nie je najlepší vek na to, aby človek zostal na svete sám. Ale osud si to zaA keď sa Zuzka ráno prebudila, zistila, že v jej srdci už nie je prázdno, lebo láska, ktorú do nej vložila stará mama, tam navždy ostala.
