Prečo by som vás mala pozvať k nám? Ani si na vás nepamätám!
– Dobrý deň, Marienka!
– Dobrý deň! – prekvapene odpovedala Mária. Číslo nebolo známe, hlas cudzí, ale oslovili ju menom.
– Tu je teta Elenka z Košíc, Andrejova teta. Nemohli sme prísť na vašu svadbu, teraz nám už veci dovolili, tak sme sa rozhodli navštíviť vás. Chceme sa zoznámiť s novou rodinou.
Mária bola taká šokovaná, že nevedela, čo odpovedať. Netušila, že Andrej má nejakú tetu v Košiciach. Od svadby už prešlo vyše roka a o týchto príbuzných sa nikdy nehovorilo.
– Možno ste zavolali na zlý číslo.
– Ste Mária?
– Áno, ale nikdy som nepočula, že Andrej má tetu v Košiciach.
– Andrej Novák je váš manžel?
– Áno, môj manžel.
– No ja som jeho teta.
– To je pekne, že ste jeho teta, ale nemusíte k nám prísť.
– Prečo nie?
– Nie sme doma a neberieme návštevy.
– Takéto pohostinnosti som nečakala…
– Prepáčte, ale nemám čas rozprávať.
S tým Mária ukončila rozhovor. Bola to žena, ktorá sa vedela sama o seba postarať.
– Ešte nám len návštevy chýbali. Doma sa opýtam Andreja na tú tetu z Košíc. – Rozhodla sa a venovala sa svojim povinnostiam.
Večer zavolala Andrejova mama.
– Ahoj, Mária! Dlho si sa neozvala.
– Dobrý deň, pani Nováková! Zajtra vás navštívim, prinesiem vám nejaké potraviny a kúpila som aj vitamíny.
– Ďakujem, Márienka. Všetko máme, len sa mi za tebou zacnelo. Volala ti Elenka?
– Volala teta, vraj Andrejova teta, chce nás navštíviť. Povedala som, že teraz nie je vhodné.
– Volala mi, že si k nej bola nezdvorilá.
– Pani Nováková, ja som mohla byť nezdvorilá? Poznáte ma.
– Práve preto, že ťa poznám. – poznamenala ironicky svokra.
– Som za volantom. Budeme sa rozprávať zajtra.
S Andrejovou matkou si Mária nevybudovala hneď dobrý vzťah.
Andrej vyrastal v rodine vojaka. Otec, Anton Novák, bol prísny muž a Andreja naučil, aby dodržiaval disciplínu. V jeho prítomnosti sa Andrej správal najlepšie. Ale kvôli službe otec často odchádzal na cvičenia a služobné cesty.
Keď nebol otec doma, Andrej bol neovládateľný.
Stály dohľad matky ho veľmi iritoval. A čím viac ho mama kontrolovala, tým častejšie sa choval ako rebel. Vynechával školu, nechodil na tréningy. Matka sa nesťažovala otcovi, vedela, že trest by bol prísny a syna ľutovala.
Umývajúc dospelým, Andrej zostal pod dohľadom matky. Volala mu niekoľkokrát denne a mohla naňho počkať po práci.
Andrejovi priatelia sa všetci oženili, a keďže do tridsiatky chýbalo len málo, matka začala mať obavy, že jej krásny a inteligentný syn zostane slobodný.
Mama začala sama hľadať nevestu pre syna medzi dcérami svojich priateľov, čo syna len bavilo. No aj nevesty, hoci bol ženích atraktívny a príťažlivý, sa do radu nestavali.
Dlho očakávaný okamih prišiel. Syn oznámil, že cez víkend predstaví rodičom svoju nevestu.
Otec synovu voľbu schválil, ale matke sa nevesta nepáčila. Pani Nováková bola zvyknutá sama rozhodovať o všetkom v rodine a muži sa jej podriadili.
V správaní Márie zistila, že nevestu neovládne. Keď pozorovala syna, ako sa s láskou a nežnosťou chová k Márii, pocítila v nej rivalku.
Mária sa správala sebavedome, nepotrebovala rady svokry, a ak došlo k sporom, Andrej stál na strane manželky.
Žili v byte Andreja, ktorý kúpil ešte pred svadbou s pomocou rodičov.
Svokra mohla prvýkrát prísť kedykoľvek bez varovania, aby skontrolovala poriadok, ale niekoľkokrát jej Mária veľmi presvedčivo povedala:
– Nemali by ste sem chodiť bez ohlásenia a v našej neprítomnosti, inak vám budeme musieť zobrať kľúče alebo vymeniť zámky.
– Tento byt je nielen synov, ale aj náš. Pomohli sme Andrejovi s kúpou. Takže mám právo sem prísť kedykoľvek.
– Ujasnite mi, čo je cieľom vašej návštevy a čo tu máte v úmysle robiť?
Svokra sa zháčila. Povedať, že skontrolovať poriadok, by bolo nemiestne a smiešne. Mária pokračovala:
– Som teraz pani domácnosti v tomto byte na právach manželky vášho syna. A žiadam, aby ste rešpektovali moje podmienky. Kľúče máte pre prípad núdze, nie aby ste sem chodili kedykoľvek v našej neprítomnosti.
– Som jeho matka. Vychovali sme a všetkým ho zabezpečili. Ty si prišla do tohto domu na hotové.
Mária prerušila:
– Vychovali ste ho – ďakujem! Ale do tohto domu ma priviedol manžel a na právach manželky som tu pani. Na iné podmienky nepristúpim.
Andrej svoju ženu podporil, matka sa urazila. Ale mladý pár si jej urážky nevšímal. Tá sa nasmútila niekoľko týždňov a zmierila sa s tým.
Viac si kľúčom byt neotvárala, prišla, keď bola Mária doma, po tom, čo zavolala. Mária ju vždy vítala dobre, ponúkla jej aj čaj či pohár vína.
Spočiatku svokra mohla pripomínať, že doma nie je upratané, ale Mária to nikdy nebrala vážne, dokázala to obrátiť na žart alebo jej ponúknuť pomoc.
– Prepáčte, nemala som čas, v práci mám veľa. Ak vám tu nie je príjemne, upracte, nebudem sa hnevať, chcela by som si oddýchnuť.
– A čo jedlo? Nič nemáte pripravené, z čoho žijete?
– V chladničke je všetko, kto je prvý hladný, ten pripravuje. Neostýchajte sa, vezmite si, čo chcete.
Postupne sa vzťah k neveste zmenil, dokonca sa skamarátili, svokra rada prichádzala s darmi.
A Mária s Andrejom chodili k matke na večeru, prinášali produkty. Otec, keď odišiel do dôchodku, stále pracoval, ale svokre bolo treba venovať pozornosť.
– Čo vám priniesť? Som autom, prečo si nosiť tašky.
Tak aj teraz Mária navštívila svokru, na večeru boli samé dve. Synovi tiež odovzdala pripravené domáce jedlo, aby Mária doma nemusela stáť pri sporáku. A samozrejme, že prišla reč na tetu.
– Čo hovorila teta Elenka?
– Chcela prísť na návštevu. Ja som povedala, že teraz nemáme čas na návštevy.
– Správne si urobila. Ako sa dostala k tvojmu telefónu?
– Netuším.
– Volala mi znova. Je to moja sesternica. Nič s ňou skoro nekomunikujeme. Mala ťažké časy, rozvod s manželom, druhé manželstvo tiež nevydarené. Teraz žije v Košickom kraji, vraj zasa vydatá. Má dom, záhradu, zvieratá. Dcéra tento rok chce študovať na univerzite v Bratislave.
– A čo s tým máme my?
– Chce prísť, zoznámiť sa. Má len tú dcéru, obáva sa. Chce, aby niekto na dievča dohliadal.
– Povedzte, že chce dohodnúť, aby jej dcéra bývala u nás.
– Nie je to ľahké, nepomôcť príbuzným.
– Na tom nie je nič nepríjemné. Kedy ste naposledy s nimi komunikovali? Andrej si ich nepamätá. Máte ich adresu? – Nedočkala odpovede a Mária pokračovala: – Nepokúšajme sa tu na seba hľadať problémy. Nepoznám ich a ani som nikdy nepočula o týchto príbuzných.
Po rozlúčení sa so svokrou Mária odišla. Doma Andrejovi vyrozprávala o telefonáte, on na to nejako nereagoval a príbeh bol zabudnutý, ale neskončil sa.
Prešiel týždeň, prišla sobota. Mária s manželom na víkend nemali žiadne plány, rozhodli sa iba oddýchnuť. V bráne v nedeľu zazvonil zvonček.
Mária v tom čase bola v kuchyni, Andrejovi sa nechcelo vstávať z pohovky.
– Čakáš niekoho?
– Nie! Otvor, mám špinavé ruky.
– Prečo, keď nikoho nečakáme. – zafrflal Andrej a išiel otvoriť dvere.
Na prahu stáli traja ľudia. Andrej predpokladal, že je to teta Elenka s rodinou, nepoznal ju hneď, lebo ju videl len raz, keď bol malý.
– Nepozvali ste nás, ale my sme prišli. – ozvala sa veselo a niesla dovnútra tašky, zatiaľ čo muž išiel po ďalšie veci.
– Áno, naozaj sme nikoho dnes nečakali. – smutne povedala Mária. Chvíľu ich pozorovala a pozrela na svojho manžela. Neostávalo nič, len ich pozvať dnu.
– No čo, milí hostia, vojdite. – Bolo to povedané s dávkou irónie. – Predpokladám, že ste teta Elenka.
– Áno, Elena Jančová, toto je moja dcéra Svetlana a manžel Július. Nebojte sa, nie sme na dlho.
Mária im dala šancu umyť sa po ceste a pozvala ich za stôl, pričom poznamenala, že prísť na návštevu bez pozvania je neslušné.
– Nečakali sme vás, takže sa uspokojte s tým, čo máme v chladničke.
– Všetko máme, my sme prišli s darčekmi. Všetko je domáce. Pestované vlastnými rukami.
Teta Elenka sa začala rozprávať, začala rozdávať, čo priniesli v taškách, syr, klobásy. Kuchyňou sa šíril vôňa domácich údenín. V ďalšej taške bol med, zaváraniny, sušené ovocie.
– Prečo toľko! Nie je to všetko potrebné, nemáme to kde skladovať.
– Rozdeľte sa s rodičmi. U vás je všetko z obchodu, toto je domáce, bez chémie. Zaváraniny a uhorky nemusíte skladovať v chladničke.
Zatiaľ čo Mária so svojimi hosťami preberali tašky, Andrej zavolal matke, tí už s otcom vyrazili. Teta Elenka v tom hneď objasnila.
– Cieľom našej návštevy nie je len zoznámiť sa s príbuznými. Tento rok Svetlana končí školu. Má v pláne študovať na univerzite. Chceme, aby spoznala príbuzných, nevieš, aké problémy môžu nastať, všeličo sa v živote stáva. Univerzita má internát, tam bude bývať. Je to dobré dievča, múdre.
Po istom čase zmizla napätosť. Elena Jančová bola sympatická a Andrej si rozumel aj s Júliusom. Prišli aj Andrejovi rodičia.
Večera sa zvrtla na veselú rodinnú oslavu. Mária sa oslobodila a úprimne sa usmievala. Všetci ocenili pochúťky Eleny Jančovej. Údený bryndzový syr, domáca šunka, klobásy – všetko bolo veľmi chutné.
Nečakaná návšteva sa zmenila na príjemné rodinné stretnutie. Rozprávali o svojich rodinách a udalosťami života. Spomínali na mladosť, zdieľali novinky o známych príbuzných. Elena Jančová s láskou spomínala na rodičovský dom.
– Chcem niekedy navštíviť svoje rodisko, už som tam nebola dlho. Všetci už asi prešli do mesta.
Svokra pozvala príbuzných prenocovať u nej, lebo u Márii by bolo tesno. Po dohode, rozhodli, že Svetlana ostane u mladých, zatiaľ čo Elena s manželom ostanú u svokry. V nedeľu Mária s Andrejom vzali Svetlanu na prechádzku po Bratislave, ukázali jej centrum mesta, Bratislavský hrad a Hviezdoslavovo námestie.
V pondelok skoro ráno prišla teta Elenka po Svetlanu. Mária a Andrej sa rozlúčili s rodinou a náhlili sa do práce. Začínal nový pracovný týždeň.
Večer po práci Mária s Andrejom prebrali neočakávanú návštevu. Rada, že sa spoznali, bola prekvapená, prečo prišli k nim, nie k svokre.
– Príjemní ľudia, som rada, že sme sa spoznali. Prečo ste tak dlho nekomunikovali?
– Neviem, opýtam sa mami, ja som bol iba v druhej triede, keď teta Elenka so Svetlanou prišli.
– Pozvali nás na návštevu. Možeme tam ísť. V lete ísť autom k moru, po ceste sa u nich zastaviť na pár dní. Po ceste späť vziať Svetlanu do Bratislavy. Dúfam, že sa dostane na univerzitu.
Svetlana sa dostala na univerzitu. Zostala u nich niekoľko dní, potom sa presťahovala na internát. Príležitostne ich navštevovala. Máriu a Andreja však cestu k moru museli o rok odložiť. V rodine očakávali nový prírastok.
