Moja svokra je neuveriteľne ochranárska voči svojmu synovi. Každý deň počas dovolenky chodí môj manžel na obed k svojej mame. Denne mu posiela správy. Keď má nejaký problém, hneď beží za mamou, aby mu pomohla. Ak potrebuje peniaze, ide za ňou a ona mu vždy podá pomocnú ruku.
Dnes po návrate z práce vidím moju svokru stáť v našej obývačke s veľkou cestovnou taškou, v ktorej sú uložené jej veci a knihy.
Pekný večer, mama! pozdravím ju úctivo. Prišla ste s kufrom, kam sa chystáte?
Rozhodla som sa, že u vás zostanem celý týždeň, pomôžem ti s domácnosťou, s malou Martinkou, aj s tvojím mužom. Veď by si mala mužovi variť niečo poriadne! A ty nestíhaš všetko, keď chodíš do roboty, no nie? odvetí rozhodne.
Moja svokra je skutočne veľmi rázná a má svojské spôsoby, na ktoré si už každý v rodine zvykol. Nešla som do hádky nechcela som jej nič vysvetľovať, len som sa obrátila na manžela. Jeho odpoveď ma naozaj vyviedla z miery!
Počuj, Miroslav! Tvoja mama sa rozhodla bývať s nami celý týždeň? A pritom sa nás ani len nespýtala! Myslí si, že domov a domácnosť nezvládam?
Mne to vôbec neprekáža, nech u nás ostane. Veď keď u nás bola moja mama, nepovedala si na to ani slovo. Myslíš si, že tvoja mama je horšia? Prečo by tvoja mama nemohla prísť a zostať? reagoval úprimne.
Počkaj, Miroslav! Moja mama býva v Trenčíne, príde raz, dvakrát do roka! Nebudem ju predsa posielať do hotela. Tá tvoja býva tu dolu v Petržalke a chodí sem takmer každý deň! osvetľujem mu situáciu.
Nechcem, aby mohla moja svokra byť u nás v byte, keď som v práci. Predstavujem si ju, ako šmátra v mojich veciach a otvára naše skrine bez dovolenia.
Miroslav je na túto jej prehnanú starostlivosť už zvyknutý. Hoci mu už šedivejú vlasy, jeho mama mu varí polievky a utiera nos ako malému chlapcovi. Musíme kvôli tomu viesť stále tie isté rozhovory. Vadí mi, že sa môj muž ešte neodstrihol od starej mamy. Svokra sa uráža, že sa o jej syna dostatočne nestarám! Neustále mi dáva rady, ako mám žiť, čo robiť, ako sa starať o jej chlapca.
Keď sme sa vzali, chodila ku nám denne, prala Miroslavovi ponožky, čakávala na jeho príchod s večerou na stole. Už mi toho bolo dosť. Porozprávala som sa s manželom, a on s mamou. Zredukovali jej návštevy na dva, maximálne tri razy týždenne. No keď sa narodila Martinka, svokra tu znova býva čoraz častejšie.
Dnes som sa rozhodla. Ak si bude svokra robiť z nášho bytu svoju základňu, nájdem si vlastný podnájom a odsťahujem sa. Povedala som mu to priamo. Odídem, ak tu svokra ostane bývať.
Moja mama len chce pomáhať! vyčítal mi so smútkom v očiach.
A ja snáď nezaslúžim jej pomoc?
