Prečo má matka dve izby? má už šesťdesiat päť rokov. Hostí si už neprivíta, a s sestrami si svojimi sestrami si môže na kuchyni len čaj dať. Úprimne povedané, jednoizbový byt pre mamu by stačil ako šálka čaju.
Ľubica Alexandrová už vedela, prečo prišla k nej syn a dcéra. Táto téma sa mihla v Mikulášových slovách ešte pred týždňom, keď sa celá rodina zišla osláviť narodeniny Zuzky najmladszej vnučky Ľubice.
Mikuláš a Zuzka práve vstúpili a ešte sa ani neozvali, keď zazvonili na dvere. Pozrela sa susedka.
Ach, Ľubka, nečakali ste ma, mám hosťov zamŕkla staršia žena.
To sú naši, Júlia odpovedala Ľubica. Čo máš?
Moja šijacia mašina zase zamrzla, niť sa mi zamotala a špule neviem vytiahnuť. Neskôr sa ozvem, prepáč zívala.
Nič, pozriem sa teraz povedala Ľubica.
Vrátila sa do izby a obrátila sa k Mikulášovi a Zuzke:
idem na chvíľu k susedke, vy prejdite do kuchyne už som stavila čajník. Kupeľko, buďte doma.
Ľubica rýchlo vyriešila problém a vybehla von. V predsieni však stála a počula niečo, čo ju zasiahnulo.
Zuzka, už som všetko prepočetla povedal Mikuláš tento byt by sa dal predať aspoň za tri milióny eur, a v tom dome, kam sa mama chystá presťahovať, rovnaký dvojizbový stojí okolo milióna.
A chceš, aby nám mama dala rozdiel? Po milióne na každého? spýtala sa jeho sestra.
Presne tak. Nie len po milióne, ale po milión dvesto, povedal Mikuláš.
Odkiaľ ich berie? spýtala sa Zuzka.
Už som ti povedal, že som to spočítal! Prečo má matka dve izby? má šesťdesiat päť rokov, hostí neprijíma, a s tými sestrami si môže na kuchyni len čaj dať.
Úprimne, jednoriestrový byt matke stačí, a dobre zrekonštruovaný jednopokojný by sa dal kúpiť za šesťsto tisíc eur.
Našiel som ho v pomerne novom dome, blízko centra, s obchodmi a poliklinikou v okolí vysvetlil brat.
Neviem, čo ak sa mama nepodarí? skúšala Oľga.
Prečo? Som proti tomu, aby sa premiestnila. Ale keď ju už to ťahá do dôchodku, nech aspoň niečo dobré pre nás spraví.
Ľubica sa poslednú dobu zamýšľala nad návratom do rodného mesta. Keď prišli na Slovensko, bola už štyridsať päť. V tom veku priateľky nenájdeš. Mala pár známych, ale to nie je to, keď sa s niekým spája od detstva.
Nechcela bývať inde vzdialiť sa od škôl detí a ísť do úplne cudzieho mesta. No jej manžel dostal dobrú pozíciu v jednej továrni v Bratislave a ona súhlasila.
Tak ubiehli dvadsať rokov: rodina, práca, občasné návštevy rodného mesta. Pred dvoma rokmi jej manžel náhle zomrel.
Syn a dcéra už mali svoje rodiny, a Ľubica sa cítila akoby vo vákuu. Keď odišla do dôchodku, bolo jej veľmi osamelé a začala premýšľať o presťahovaní, najmä keď jej volali sestry.
Nečakala, kým odpovie dcéra. Dvere silno otvorila, akoby práve prišla.
Mikuláš a Zuzka stáli v kuchyni. Dcéra už naliala čaj do šálok a rozrezala šarlotku, ktorú mama pred ich príchodom upiekla.
Mami, naozaj si chcela odísť? spýtala sa Zuzka.
Áno. Keď už tu nie je váš otec, nič ma už nie je priviazal. Po dvadsiatich rokoch to miesto nebolo domom.
Čože? A my? A vnučky? prekvapila sa dcéra.
Zuzka, máte svoje životy, svoje starosti. Nechcem vám stáť v ceste. Vaše deti už vyrástli, opatrovateľka im už nestačí. Čo mám robiť, sedieť na lavičke s ostatnými dôchodkyňami a hodiť sa po parku s paličkou?
Niektorým to vyhovuje, mne nie. Čo zostane? Knihy a televízia? Ja mám sestry, veľa známych. Neďaleko mesta, v dedine, rodičovský dom, kde sa celá rodina na leto zhromaždí.
Viem, že často snívam, že som v rodnom meste, idem po ulici a ľudia mi prichádzajú naproti, všetci mi sú známi.
Dobre, mami, a s bytom čo? obrátil rozhovor Mikuláš do praktickej roviny.
Čo? Predám ho a kúpim nový odpovedala.
Môžem ti pomôcť s predajom? spýtal sa syn.
Použijem realitnú kanceláriu. Inzerát už je online. Začnem sa pomaly sťahovať.
Mami, neponúkam len tak pomoc. Dnes je okolo nás plno podvodníkov. Bez peňazí a bytu môžeme skončiť na nule.
Neboj sa. S predajom mi pomôže Liza Kolesová, manželka brata Žení, otcovho zástupcu, pamätáš? Má svoju realitku. A u Natáše je spoľahlivý maklér nedávno kúpili byt Pavlovi.
Za koľko ho chceš predať? spýtal sa Mikuláš.
Liza hovorí, že tri milióny je normálna cena, ale môžeme najprv požiadať o viac. Videla som to na realitných portáloch, všetko tak stojí.
A tie byty sú lacnejšie, poznamenala Zuzka.
Áno. Podobný dvojizbový stojí okolo dvoch miliónov.
Mami, Zuzka a ja máme prosbu: po predaji by nám mohla dať aspoň po milióne? povedal Mikuláš.
Po milióne? To by mi nestačilo na nový byt.
Prečo? Môžeme kúpiť menší, napríklad jednoriestrový navrhol syn.
V jednoriestrovom by som mala nepríjemnosti, potrebujem dve izby: spálňu a obývačku.
Niektoré rodiny žijú v jednom izbe, namietol syn.
Áno, tí, ktorým nie je možné dovoliť si väčší byt. Ja však môžem, a nevidím dôvod, prečo by som mala odstúpiť. Chcela by som žiť v pohodlí.
Mami, bolo by to spravodlivé voči nám s Zuzkou. Je to rodinný byt.
Mikuláš, nečakala som, že o tom budeme hovoriť, ale pamätaj, že po otcovi sme dostali dedičstvo.
Otcov odkaz nás nepoškodil. Ja som dostal len byt. Teraz chceš, aby som ho rozdelil s vami?
Mikuláš sa nevyjadril najlepšie, zasiahla Zuzka. Chcel povedať, že nám môže pomôcť, ak mu zostanú peniaze.
Má hypotéku, chceme s Iljou kúpiť chalupu. Nie milión, ale aspoň päťsto tisíc by nám pomohlo.
Ak kúpiš byt za dva milióny, zostane ti ešte milión. Hovoríme o tom.
Áno, zostane. Budem ho potrebovať na presťahovanie, na rekonštrukciu a na vybavenie nového bývania doplnila.
Zostane mi len poduszka bezpečia, keby som niečo potrebovala, lebo už nie som mladá. Nechcem, aby som vám v chorobe prinášala problémy.
Takže nám nič nedáš? spýtal sa syn.
Mikuláš, prekvapilo ma, že ste túto tému otvorili. Máš tridsať sedem, Zuzka tridsať štyri. Obaja ste vysokoškoláci, pracujete.
Áno, ešte roky budeš splácať hypotéku. Ale vy nie ste v núdzi. Keby som nešla na presťahovanie a nepredala byt, mali ste plán, kam ma presunúť do jednoduchšieho bytu?
Nie. Mami, prepáč, že sme to rozprávali, povedala Zuzka. Len sme si mysleli
Mysleli ste, že mňa, ktorá vám vždy pomáhala, neodmietne ani teraz, dodala Ľubica.
A neodmietla by som, keby ste naozaj potrebovali, ale myslím, že to zvládnete sami: Mikuláš zaplatí hypotéku, vy s Iljou si ušetríte na chalupu a všetko bude v poriadku.
Ľubica tak urobila, ako plánovala: predala byt, presťahovala sa do rodného mesta. Kúpla si nový byt blízko starého domu, kde predtým bývali so svojím manželom a deťmi.
Príbuzní jej pomohli zariadiť a zrekonštruovať. Teraz, keď sa ráno zobudím, cítim sa skutočne doma.
Čo si o tom myslíte, bolo správne rozhodnutie? Napíšte svoje názory do komentárov a dajte like.
Priatelia, ak chcete čítať viac našich príbehov, zanechajte komentár a nezabudnite na lajky. To nás motivuje písať ďalej.
