Prečo je také ťažké starať sa o starnúcich rodičov
Venujem to svojim rodičom
Raz aj po nich príde staroba. A možno budeš musieť prevziať starostlivosť o nich. Nie je to len ťažké – je to skúška, ktorá láme srdce a skúša dušu. Aj keď máš s rodičmi teplé, blízke vzťahy, budeš potrebovať nekonečné zásoby trpezlivosti, zodpovedlivosti a súcitu. Stanú sa slabými, bezbrannými, ich myseľ sa začne rozplývať ako piesok medzi prstami. Vidíš ich zraniteľnosť, cítiš zmes lásky a ľútosti, ale občas v tebe vrie podráždenie a únava tišti hruď. Všetci vieme, ako rastú deti – krízy troch, piatich, dvanástich či šestnástich rokov. Ale čo sa deje so starnúcimi rodičmi? Na to nie sme pripravení.
Starať sa o nich je ťažký kríž. Môžu byť neúnosní kvôli maličkostiam: fúkať, byť tvrdohlaví, odmietať dodržiavať jednoduché rady o zdraví. Sú dospelí, a tak s nimi nemôžeš zaobchádzať ako s deťmi – to by bolo neúctivé. Ale ich slabosti sú zrejmé. Zabúdajú, čo bolo včera, dokonca aj pred hodinou. Krátka pamäť ich klame, nevedia, či vypolí varnú kanvicu či zamkli dvere. Opakuješ to isté dookola, oni na teba hľadia s prázdnotou v očiach.
Ale minulosť si pamätajú jasne. Budú o nej rozprávať bez prestania – o mladosti, o časoch, keď si bol dieťaťom. Tieto príbehy sa stanú ich útočiskom, lebo budúcnosť už nemajú a vedia to. Budú rozprávať ten istý príbeh stále dokola, až začneš počítať, koľkokrát si ho už počul. Je to vyčerpávajúce. Ale musíš sa ovládať. Len počúvaj. Alebo sa aspoň tvar, že počúvaš. Niekedy je to všetko, čo od teba potrebujú.
Starať sa o starnúcich rodičov je skúška, najmene ak neboli dokonalí. V tvojej duši stále žijú staré krivdy. Nerozumeli ti, nepodporovali ťa, odsudzovali ťa, niekedy sa k tebe správali nespravodlivo. Bolosť, ktorú ti spôsobili, nezmizla. Hneváš sa, v hrudi ti bublí rozhorčenie, a teraz im musíš venovať čas, silu, peniaze. Ako sa s tým vyrovnať? Ako odpustiť?
Môžeš na týchto pocitoch pracovať. Porozprávaj sa s psychológom, zdôver sa kamarátom, napíš list, kde vyventiluješ všetko, čo v tebe bolo. Ale nečakaj, že starostlivosť o rodičov tvoje rany zahojí. Prijmiteľost, že ti ublížili, ale nevybíjaj si to na nich. Neopakuj ich chyby. A netráp sa tým, či uznajú svoju vinu. Môžeš mať pocit, že ich ospravedlnenie ti uľaví, ale to je len ilúzia. Odpustenie je tvoja vnútorná práca, nie ich slová.
Starostlivosť o rodičov ti berie tvoj vlastný život. Máš svoje plány, sny, povinnosti, ale namiesto nich musíš byť pri nich. Vidíš, ako upadajú, a zrazu si uvedomíš: čoskoro ťa už neobjatia, nedajú ti radu, nebudú na teba hľadieť s tou láskou, ktorá ťa chránila v detstve. Ich pohľad sa môže stať cudzím, a v ňom sa už nepoznáš. Táto myseľ ti roztrhá srdce.
Ale kým sú ešte tu, aj keď slabí a bezbranní, cítiš, že nie si sám. Ocko a mama sú poAle aj keď je to ťažké, v každom tom rozprávaní stokrát opakovanom a v každej ich zabudnutej myšlienke cítis, že ešte stále si ich dieťa.
