Nedávno som sa rozhodla už viac nepozývať hostí do svojho domova. Nejde o to, že by som chcela šetriť peniaze žijem v Bratislave, mám dostatočný priestor, záhradu a všetko potrebné na to, aby som mohla niečo na stôl postaviť.
Rozhodla som sa hovoriť o dôvodoch, prečo už neprijímam návštevy. Príprava jedla pre hostí zaberá veľa času a po tom nasleduje úpratka. Áno, varím a varenie mi ide dobre, no nevedela by som povedať, že mi prináša radosť stráviť polovicu dňa v kuchyni. Pre svojich deti a manžela, Petra, rada vymýšľam niečo nové, no pre priateľov a príbuzných, ktorých by som chcela uspokojiť, nechcem plýtvovať energiou. Keď prídu kamaráti alebo rodina, nemám inú možnosť, než sa ponoriť do varenia, zatiaľ čo oni si užívajú spoločnosť a oddych. Hostia zvyčajne nenabíjajú pomoc, lebo prišli na relax. Keď odchádzajú, musím ešte niekoľko hodín upratovať po ich pobyte.
Aj keď sa snažím udržiavať poriadok počas ich návštevy, nie je to tak, že by po nich zostal v dome odpad. Nepadajú cukrové obaly na podlahu a dom nevyzerá ako odpadkový kôš. Ale poriadok sa rozpadne nábytok sa posúva, hračky detí Jany a Martina sa roztrúbia po celom dome, posteľné prádlo sa mení, na obrúsku a záclonách zostávajú škvŕny. Raz deti prevrátili vázu na parapete, a okrem toho, že sme museli zamiesť zem, sme museli znova zasiať kvetinu. Niekedy rozbijú zámok alebo dvierkový kľučku.
Deti sú nepochybne nevyspytateľné a nie je možné dohliadať na všetky, ani ich trestať za činy svojich rodičov, ktorí sú zaneprázdnení vlastnými povinnosťami. Takže okrem varenia musím po nich upratovať celý dom.
Návštevníci často chcú poznať naše rodinné zvyky. Keď viem, že prídu známi, vyhýbam sa praniu bielizne (a už vôbec spodnej bielizne). Všetko schovávam do skríň, no hostia často požadujú, aby sme im otvorili dvierka a ukázali, čo je vo vnútri. Niektorí sa púšťajú do detailného skúmania kuchyne; to ma veľmi stresuje, pretože cítiť ich pohľad na môj osobný priestor je pre mňa nepríjemné. V našom malej bytě v Košiciach je veľa nábytku, váz a zavŕšených kvetov, a hostia často odtrhávajú vetvičky, aby si ich odniesli.
Často som si myslela, že problém je v mojom prístupe že som nepríjemná a nevyhovuje mi príchod hostí. Po mnohých návštevách som však pochopila, že už nechcem míňať energiu a silu na varenie a následné upratovanie. Radšej sa stretnem s priateľmi v kaviarni, prejdeme sa po parku a po návrate domov nájdem čistý a pokojný dom.
Z tohto všetkého som si uvedomila, že niekedy je múdre stanoviť hranice a nechať si svoj priestor čistý a jednoduchý. Pokoj v domove nám dáva priestor na skutočné radosti a vedie k hlbšiemu pochopeniu toho, čo v živote naozaj stojí za to.
