Preč so pozvánky na domáce stretnutia. Rozhodla som sa, že už viac nebudem pozývať nikoho k sebe do bytu v Bratislave. Nie je to preto, že by som chcel chrániť svoje peniaze mám vlastný dom so záhradou v Petržalke, stoly, stoličky a všetko potrebné na hostinu. Ide však o niečo hlbšie.
Tráviť hodiny v kuchyni pre hostí a potom stráviť ďalší čas upratovaním ma už nasýtilo. Áno, varím ako profesionál a umím pripraviť jedlá, ktoré hneď rozprúdia krv v žilách, ale stráviť polovicu dňa na sporáku, zatiaľ čo rodina a priatelia si len užívajú, ma už úplne vyčerpáva. Keď prídu moji rodičia a ich vnúčatá, cítim, ako sa mi v hrudi svračia pletence. Musím čeliť výzve, aby som uspokojila každého a to neznamená len varenie, ale aj neustálé upratovanie, dokolečka presúvanie nábytku, ktorý po nich vyzerá, akoby ho niekto práve rozkolícel.
Deti, s ich nekonečným zápalom, zanechávajú po sebe hračky po celej izbe, zmenené posteľné prádlo, šmýkajúce sa šmúry na ubrusu a záclonách. Raz mi podkročili vankú na parapete, rozliali zeminu, zaliali kvety a rozbili sklenenú vázu. Neskôr sme museli prehľadať celú záhradu, aby sme našli rozbité časti a zasadiť nový kvet. Nie je to žiadna maličkosť, keď deti lámu zámky a vŕtajú dvierka.
Na tejto úrovni už nie je možné byť všetkým rodičom naraz. Ich vlastní rodičia sú preč preberajú telefonické hovory s priateľmi, a tak na mňa zostáva nielen varenie, ale aj kompletne obnovenie poriadku po ich príchode.
Návštevníci chcú poznať každý detail nášho rodinného života. Keď viem, že ma čakajú známi, schovávam práčovú bielizeň a všetko osobné do skrýšov. Napriek tomu ma žiadajú otvoriť skrine a ukázať, čo sa skrýva za dverami. A potom príde ten okamih, keď sa niekto rozhodne vyskúšať našu kuchyňu odolnosťou skúša naše poliačnice, vyťahuje vetvičky zo stojacích kvetinových aranžmánov a odnáša ich ako suveníry. V mojom malej byte v centre mesta, kde je málo miesta a veľa nábytku, sa takéto zásahy cítia ako úder do osobnej sféry.
Myslela som si, že možno som ja tým problémom, že nepodávam hostí správne. Počul som však toľko prípitkov a počúval som toľko šťastných smiechov, že som pochopila: už nechcem míňať svoju energiu na varenie a následné úklidy. Radšej sa stretnem s priateľmi v kaviarni na Raiffeisenbanky, prejdeme sa po Štúrovej, a večer vrátim domov s čistým bytom, kde číra vôňa čaju a pokojná atmosféra budú jediným hosťom, ktorému sa budem venovať.
