Vypadni z môjho domu! vykríkla som svojej svokre, keď sa opäť pustila do mačkania.
Jediná vec, ktorej som sa v živote vždy bála, bol hnev mojej svokry, ktorá bola už takmer rodinnou tradíciou. V tomto ohľade som však možno mala šťastie. Môj prvý manžel prišiel z detskej domčeka a nepoznal svojich rodičov. S ním to nevyšlo. Boli sme spolu len päť rokov a potom som podala rozvod. Keď sme sa vzali, študovala som ešte na univerzite. O rok neskôr začal piť, zadlžoval sa a jeho problémy sa presúvali i na mňa. Musela som odtrhnúť štúdium, aby som si našla prácu a splácala dlhy.
S manželstvom som si teda nasypala kopu starostí. Keď som sa od neho rozviedla, vyfúkla som si úľavu. Konečne už nečakali ďalšie šarvátky.
Dve roky som bola sama, zotavovala som sa a postupne znovu naberala silu. A potom som stretla Janka. Nebol ženatý, nikdy nemal vážny vzťah a všetko išlo rýchlo. Navrhol mi ruku a ja povedala áno. Išli sme teda k jeho mame.
Už pri vstupnej prahovke som zaznamenala rozčúlený výraz jeho mamy. Pozdravila ma len povrchným Ahoj a zamierila do inej izby. Spočiatku som nechápala, čo sa deje možno niečo s mojím oblečením? Ale nie, mala som na sebe skromný sveter a sukňu. Keď ma svokra pozrela pri stole a mlčala, cítila som sa nepríjemne. Keď som sa zarúžila, vyrazila:
Takže si tu, žiadna výbava? povedala s úškrnom a znevažujúcim tónom. Zaváhala som chvíľu, potom pokojne odpovedala pri čaji:
Áno, moje štúdium som nedokončila, život mi do toho nešlo, ale plánujem ho doriešiť.
Svokra zamňaukala:
Hmm, plánuješ ho doriešiť? A keď sa staneš manželkou, čo potom? Kedy budeš variť, prať a starať sa o deti? Si taká princípna princezná. Zasmiala sa, napila sa čaju a položila šálku na stôl. Povedzme ti, môj syn nepotrebuje takú čistú pannú ako si ty.
Pri pohľade na mňa si myslíte, že ste priemerná vzhľad, postava, a chýba vám rozum. V tom momente som pocítila urážku, vstala som od stola, šla do kúpeľa a rozplakala sa. Cudzoška ma uráža bez dôvodu a môj manžel mlčí. Bolo dobré, že sme ten dom rýchlo opustili.
Už som nechcela vstúpiť do jej domu, ale svokra stále prišla k nám na návštevu a zakaždým sa snažila nájsť nejaký spôsob, ako ma uraziť alebo zraňovať.
Obrátila som sa aj na psychológa, aby som zistila, čo mám robiť. Po niekoľkých sedeniach mi došlo, že svokra je typická manipulátorka a ja som obete, pretože som jej dovoliať. Keď znova začala urážať, okamžite som ju požiadala, aby odišla z nášho bytu.
Už sa nevidíme, ale je mi to ľahké, a môj manžel v tejto veci nehrá žiadnu úlohu.
