Pre moju mamu je starost o vnúčatko niečo ako nekonečná výzva.
Všetci moji priatelia majú mamičky, ktoré bez problémov zvládajú svoje deti. Moja mamička má vždy ten istý výrok: To je tvoje dieťa, ja som toľko už vyhrábla, že už ti nepomôžem. Moja dcéra je päť rokov a chodí do materskej školy v Bratislave. Pred dvoma rokmi som po materskej dovolenke musela znovu nastúpiť učím v prvých ročniciach a tak si neviem dovoliť často čerpať voľno. V takých chvíľach by bolo fajn, keby bola pri mne moja mamička.
Mám veľa voľna, hlavne v zime, keď nemám letný domček na Slovenskom rádiu. Mamička tak trávi celý deň doma, okrem televíznych relácií a telefonátov so svojimi kamarátkami. Iných aktivít pre ňu nenájde. Minulý týždeň sme boli na očnom vyšetrení a zistili sme, že Ľubica má problémy so zrakom. Zavolala som mame a povedala som jej, že Ľubicu musíme na desať dní poslať do kliniky v Košiciach. Vyzdvihujeme ju okolo 13:00 z materskej a ráno ju odvážame k lekárovi. Všetko je blízko materská, klinika aj mamin dom.
Moja dcéra je dobre vychovaná a mamička to vie. Nie je mrzutá, nestrieľa, nerobí sprchu, je spokojná s tým, čo jej naservírujem. Napriek tomu má k tomu určitý odpor. Jedného dňa som potrebovala maminú pomoc, pretože ja aj manžel sme museli ísť do práce.
Bolo by super, keby mohla prísť a pár dní nám podpírať, ale jednoducho to nie je v jej silách. Našťastie máme blízku rodinu, ktorá môže pomôcť. Moja stará mama býva hneď vedľa a zdá sa, že v poslednom čase nemá čo robiť, takže by mohla hladiť bábätko, kým my pracujeme. Nepríde to žiadne ďalšie náklady, lebo býva v susedstve, a určite by to meniť stres na nás dve.
Od chvíle, keď mamička odišla do dôchodku, jej finančne pomáham. Posielam jej peniaze pravidelne a splácam jej nájom dvakrát mesačne. Keď chodíme s manželom do obchodu, vezmeme ju so sebou a ona sama platí. Ku každému sviatku jej darujem pekné a drahé darčeky. A ona to berie ako samozrejmosť. Predpokladá, že je mojou povinnosťou jej prinášať jedlo a platiť nájom, pretože som jej dcéra. To mi ale úplne nedáva zmysel! Moje dieťa je môj problém, nie nejaká vec, za ktorú musím niekoho iného obťažovať.
Zdá sa, že staré mamičky nie sú povinné pomáhať svojim deťom, ale napriek tomu to robia. Je to podľa vás v poriadku? Veľmi ma to bolí snažím sa o mamu a ona to zjavne neocení.
