Všetky moje kamarátky majú mamy, ktoré sa svojim vnúčatám venujú úplne prirodzene. Moja mama však stále opakuje, že postarať sa o svoju vnučku je pre ňu nemožné. Vždy mi dookola hovorí to isté je to moje dieťa, ona si už tie svoje odchovala. Moja dcéra Veronika má päť rokov a chodí do škôlky. Pred dvoma rokmi, keď mi skončila materská dovolenka, som sa musela vrátiť do práce; učím na prvom stupni ZŠ, takže dovolenku si nemôžem brať len tak. V takých chvíľach by sa naozaj zišlo, keby bola mama nablízku.
Mama má veľa voľného času, hlavne v zime, keď chalupu nepoužívame. Dni trávi doma, väčšinu času sleduje seriály v televízii alebo telefonuje s kamarátkami. Nič iné vlastne nerobí. Minulý týždeň sme boli s Veronikou u očnej lekárky a zistilo sa, že má problémy so zrakom. Zavolala som mame a povedala, že ju musíme desať dní vodiť do ambulancie. Zo škôlky ju vyzdvihujeme okolo jednej a ráno ju musím odviezť do ambulancie. Všetko je na skok škôlka, klinika, aj mamin byt.
Veronika je slušné dieťa a mama to vie. Nie je rozmaznaná, nerobí hluk ani neporiadok, zje, čo dostane. Napriek tomu mám pocit, že mama k nej prechováva akúsi nechuť. Nedávno som súrne potrebovala, aby mi pomohla, pretože sme s manželom museli obaja ísť do práce.
Bolo by úžasné, keby k nám mohla mama prísť na pár dní, no nedá sa. Našťastie máme nablízku rodinu, na ktorú sa môžeme spoľahnúť. Moja stará mama býva hneď vedľa a v poslednom čase sa veľmi nenamáha, tak by dávalo zmysel, keby vnúčku postrážila práve ona, keď sme v práci. Stálo by nás to minimum, býva vedľa, a hlavne uľahčilo by to situáciu mne aj mužovi.
Odvtedy, čo mama odišla do dôchodku, finančne ju podporujem. Pravidelne jej dávam peniaze a dvakrát mesačne platím nájomné v bratislavských eurách. Keď ideme s mužom na nákup, mamu vždy berieme so sebou, ale ona nakupuje zvyčajne na vlastné náklady. Na všetky sviatky sa snažím jej vybrať pekný a drahší darček. Mama však môj pomoc berie ako úplnú samozrejmosť. Myslí si, že keď som jej dcéra, musím jej prinášať jedlo aj platiť účty. Ale ja tomuto naozaj nerozumiem! Mám pocit, že pre mamu je moja dcéra len moja záležitosť, o ktorú by sa ona nemala zaujímať.
Asi to tak už je staré mamy nemajú povinnosť pomáhať vlastným deťom s vnúčatami. Ale napriek tomu to mnohé robia. Je to podľa vás správne? Bolí ma to snažím sa pre mamu robiť maximum, no jej to nič nehovorí.
