Všetky moje kamarátky majú mamy, ktoré bez problémov vedia postarať o svoje vnúčatá. Pre moju mamu je však starať sa o moju dcéru, svoju vnučku, vraj nemožné. Neustále mi opakuje to isté Ty si jej mama, ja som vychovala svoju dcéru, teraz je rad na tebe. Moja dcéra Zuzana má päť rokov a chodí do škôlky. Pred dvoma rokmi, keď mi skončila materská dovolenka, som sa musela vrátiť do práce; učím prváčikov, takže si často voľno vziať nemôžem. Práve v takýchto prípadoch by bolo fajn, keby bola mama ochotná pomáhať.
Mama má veľa voľného času, obzvlášť v zime, keď nemáme chalupu. Väčšinou je doma, pozerá slovenské seriály alebo telefonuje kamarátkam. Nemá žiadne iné povinnosti. Minulý týždeň sme boli u očnej lekárky a dozvedeli sme sa, že Zuzana má problémy so zrakom. Zavolala som mame, že Zuzanu musíme desať dní vodiť do kliniky. Zo škôlky ju vyzdvihneme okolo jednej, do kliniky ju treba ráno priviesť. Všetko je blízko škôlka, klinika, aj mamin byt.
Moja dcérka je slušne vychovaná a mama to vie. Nie je mrzutá, nehlučí, nezanecháva neporiadok, je všetko, čo jej dám. Napriek tomu má mama nejakú nevysvetliteľnú nevôľu voči vnučke. Jedného dňa som potrebovala maminu pomoc ja aj manžel sme museli do práce súčasne.
Bolo by úžasné, keby prišla a pomohla nám aspoň pár dní, ale pre ňu je to nemožné. Našťastie bývame blízko príbuzných, ktorí nám vedia v prípade požiadavky vypomôcť. Moja babka býva o poschodie nižšie a tiež už nemá veľa starostí, tak by logicky mohla postrážiť Zuzanu, kým sme v práci. Nezaplatíme za to ani cent, keďže je kúsok od nás, a pre nás by to výrazne znížilo stres.
Po tom, čo odišla mama do dôchodku, podporujem ju finančne. Pravidelne jej dávam peniaze a dvakrát mesačne platím celý jej nájom. Keď ideme s mužom na nákup, berieme aj mamu a všetko si platí sama. Na každé sviatky jej kupujem pekné a drahé darčeky. Mama to všetko považuje za úplnú samozrejmosť. Myslí si, že ako jej dcéra mám povinnosť zabezpečiť jej jedlo, platiť účty a starať sa o ňu. Ale ja tomu vôbec nerozumiem! O svoje dieťa sa starám zodpovedne, no netúžim byť jediná, kto nesie celú záťaž sám.
Zdá sa, že staré mamy u nás nemajú žiadnu povinnosť pomáhať svojim deťom, ale mnohé to aj tak robia. Myslíte si, že je to správne? Bolí ma to snažím sa byť dobrou dcérou, veľa obetujem a moja mama si to ani len neváži.
Nie vždy dostaneme späť to, čo dávame, a nie všetko, čo robíme z lásky, bude pochopené alebo opätované. Srdce však ostane čisté, ak robíme dobré skutky bez očakávania odmeny pravé puto medzi rodinou vzniká ochotou chápať a pomáhať, nielen tým, čo je vidieť navonok.
