Ján prišiel domov neskoro. Bez jediného slova si v príchodzí vyzul topánky, zavesil kabát a potichu prešiel do kúpeľne. O chvíľu už sedel v kuchyni, kde na neho čakal tanier s kuracím gulášom a hráškom — špecialita jeho ženy Zuzany. Vedľa stál morský šalát. Zobral vidličku, chvíľu v ňom hĺbal, potom sa zrazu otočil.
“Povedz úprimne… Kde si zohnala tento šalát?” spýtal sa ticho, ale naliehavo.
Zuzana stuhla, čajník v ruke zastal na polceste. V jej očiach bolo niečo úzkostné.
Ich manželstvu bolo už cez tridsať rokov. Keby Zuzana mala ohodnotiť ich život spoločný od jednej do stovky, dala by pevných päťdesiat. Lebo bolo všetko: láska i hnev, šťastie i únava, svetlé chvíle i ťažké dni. Obyčajný život. A Ján — hoci tvrdohlavý, hoci s ťažkou povahou — bol dobrý človek. Verný, spoľahlivý, pracovitý.
Zlom nastal minulú jar, keď Zuzana ochorela. Lekár povedal, že ide o obyčajnú únavu, ktorá sa roky hromadila. Ján ju viezol domov taxíkom — ich auto bolo už roky pokazené, všetky peniaze išli na splácanie úveru pre dcéru — Martu.
Marta sa práve vydala a svadbu chcela “ako v rozprávke”. Hoci šaty boli podivné a torta podľa Jánových slov “ako žuvačka”, rodičia to zniesli. Chceli len, aby bola ich dcéra šťastná.
Po svadbe mladí presťahovali do bytu, ktorý ženích zdedil po starom otcovi, a Ján so Zuzanou splácali úver, vychádzali so starým autom, opotrebovanými spotrebičmi a večnou únavou.
Zuzana učila angličtinu a privydelávala si doučovaním. Ján bol zámočníkom v továrni. Odmietal jedlo z kantíny, burgre, pizze — iba domáce jedlo! Teplé, čerstvé, rozmanité.
Zuzana neodporovala, aj keď po práci sotva stála na nohách. Raz už nevydržala:
“Ako mám stíhať variť polievku, hlavné jedlo, šalát a kompót? Nie som robot.”
Ale Ján jej odpovedal príbehmi o svojej prababke, ktorá pracovala na poli, živila osemčlennou rodinu a ešte stíhala aj ochotnícke divadlo.
Zuzana bola jednoducho unavená. Raz, keď išla do novej cukrárne pri dome pre čerstvý chleba, uvidelZrazu jej pohľad padol na výklad plný čerstvých šalátov a bez rozmýšľania povedala: “Dajte mi ten morský, veľký.”
