Pozval som matku a sestru k nám na Vianoce, oznámil muž večer tridsiateho decembra. Stihneš všetko pripraviť?
Konečne vytúžený víkend! so šťastným výdychom povedala Zuzana, sadla si na puf v chodbe a vyzula topánky. Predo mnou celých desať dní voľna. Natiahla sa, uvoľnila napäté svaly a predstavila si, ako si vychutná týchto desať pokojných dní.
Áno, super! prikyvol manžel, opierajúc sa o futrá dverí. Práve som hovoril s Evou. Povedala, že ešte nevedú, kde budú oslavovať, tak prídu k nám, dodal.
Takže, Zuzana zamračene zdvihla pohľad na manžela.
No a mama, samozrejme, tiež príde. S nimi to vždy slávi, doplnil Ján, všímajúc si zmenu jej nálady.
Chápeš vôbec, že Vianoce sú zajtra? ostro sa spýtala. Celý týždeň som robila do noci, aby som splánovala projekt. A terá mi dávaš vedieť, že zajtra mám celý deň skákať okolo kuchynskej linky? Zuzana zvýšila hlas.
Veď čo je také treba variť? pokojne odpovedal manžel. Pár šalátov, hlavné jedlo, niečo na mísy, možno pár chuťoviek
Janko, lepšie sa teraz ku mne neprikračuj, lebo ti jednu panvicu hodím po hlave, povedala Zuzana vážne. Ak chcú tvoji prísť, nech si donesú jedlo sami. Môžeš im to hneď zavolať. Pamätám si predošlé Vianoce, keď sme boli spolu. Ja som behala s tanierikmi, a tvoji len sedeli na pohovke a popíjali víno pri Modrom anjelovi.
Zuzka, prečo hovoríš také veci? spýtal sa Ján, nečakajúc takú prudkú reakciu.
A ako mám hovoriť? ostro odsekla a bez odporúčania odišla do spálne, aby sa prezliekla.
Zuzana bola strašne nahnevaná na manžela, ktorý mal voľno už od včera. Jediné, čo jej robilo radosť, bol fakt, že tento mesiac zarobila o polovicu viac než zvyčajne. Vzdychla si, pristúpila k zrkadlu a začala si zotierať make-up, premýšľajúc nad zajtrajším dňom.
V ideálnom prípade by chcela spať aspoň do dvanástej, pokojne raňajkovať, upratať, objednať si donášku potravin a pripraviť niečo jednoduché na večeru. Nechcela zbytočný šialený čas, bola unavená z práce a túžila po kľudnom a pokojnom sviatku.
Ako to urobiť, aby všetko išlo podľa plánu? premýšľala, prechádzajúc si v hlave všetky možnosti.
Ignorujúc manžela, ktorý prechádzal bytom, prešla do kuchyne. Nalia si horúču vodu s citrónom a sadla si večerať. Vonku padal sneh, vôňa sviatkov bola cítiť.
Na okamih sa zahľadela z okna a zabudla na svoj problém. Ale potom zatriasla hlavou a vrátila sa do reality. A vtom jej napadla skvelá, no riskantná myšlienka!
Nasledujúce ráno začalo presne tak, ako si Zuzana naplánovala o dvanástej. Sladko sa natiahla a zistila, že Ján už dávno vstal. To bolo nezvyčajné, hlavne pred sviatkami. Obliekla si župan a vykročila do kuchyne.
Čo to robíš? prižmurila oči od svetla.
Rozhodol som sa, že moja milá si zaslúži sviatkové raňajky, usmial sa Ján, miešajúc čosi v miske.
Myslím, že ti niečo horí, Zuzana sa zasmiala, keď uvidel dym stúpajúci z panvice.
Keď konečne sedeli za stolom, spýtala sa ho, ako presne plánuje hostiť, keď nič nekúpil a dom nebol uprataný.
Vieš, nedokázal som Evke odmietnuť odpovedal, nezdvihajúc oči.
No jasne, podráždene zdvihla obočie. Tvojej sestre sa ťažko odoláva.
Niečo si chcela navrhnúť? Videl som, že si včera premýšľala. Vlastne som bol prekvapený, že si nevylčila byt.
Najprv zavolaj sestre a opýtaj sa, či prinesú nejaké jedlo. Sú to štyria, dvaja dospelí a dve deti.
Dobre, prikyvol Ján.
Zobral telefón a trochu nervózne vytočil Evino číslo.
Evi, ahoj. Zuzka plánuje stôl, tak chcel som sa vopred opýtať, čo prinesiete, aby sme nemali duplicity.
Na druhej strane sa ozval smiech. Jano, žartuješ? Kedy mám variť? Mám dve deti! Mysleli sme, že si Zuzka niečo vymyslí, ako vždy, drzo odpovedala sestra.
Veď deti nie sú bábätká, obe chodia do školy, namietol Ján.
Zrazu sa ozval hluk. Ojoj, prepáč. Moje opäť niečo rozbili. Uvidíme sa večer! zavesila.
Ján sa vrátil k Zuzane s bezradným výrazom.
Nič neprinesú, že? spýtala sa s nádejou.
Nie a mama tiež. Obidve povedali, že chcú oddychovať, nie variť, stručne zhrnul.
Chá
Press «Like» and get the best posts on Facebook ↓
