— Pozri sa, na koho si sa zmenila! — Guľatá buchta, nie žena!
Ján pohŕdavo pozeral na svoju ženu a uvedomoval si, že je z nej unavený a chce byť čo najďalej od ich spoločného domova.
— Milý, ale ja práve porodila nášho syna. Daj mi čas, schudnem. — Zuzana takmer plakala.
— Všetky ženy mojich kamarátov už dávno po pôrode schudli. A ani cez tehotenstvo nepriberali toľko!
V hĺbke duše ju opovrhoval. Ne takú si predstavoval po svojom boku. Chcel elegantnú, energickú ženu, ktorá sa aj doma oblieka s vkusom.
A pred ním stála zoschnutá mama v župane s ustavične ospravedlňujúcim výrazom.
No taká nie je Alžbeta!
Odvážna, sebaistočná, krásna!
Vždy naňho čaká a vášnivo ho miluje. A samozrejme, ako každá milenka, dúfa, že sa rozvedie so Zuzanou.
Jánova ruka siapla po mobile vo vrecku…
— Idem sa prejsť a kúpim chlieb. — Zahovoril.
Vonku okamžite vytočil Alžbetu.
— Ahoj, Mačička! Tak veľmi mi chýbaš. Neviem už chvíľu zostať doma. Môžem prísť?
— Ahoj! Teším sa. — zamrmlala Alžbeta sladko.
Ján doniesol chlieb, zovrel zuby pri plakaní bábätka a povedal Zuzane, že ho núdzovo volajú do práce.
Pracoval na zmeny, takže výhovorka, že musel nahradiť chorého kolegu, bola uveriteľná.
Zuzana chápavo prikyvla a chcela ho pobozkať, ale nenápadne sa vyhol.
Keď bábätko zaspalo, Zuzana sedela sama v prázdnej izbe a premýšľala nad manželovými slovami.
Áno, zmenila sa od svadby, prestala sa o seba starať, priberala.
Syn zaberal všetok čas, jedla náhodne, často aj v noci.
Na hodinách bolo jedenáste.
Skúsila manželovi zavolať, ale telefón bol vypnutý.
Po kŕmení syna išla spať.
Ráno prišiel Ján a hneď na prahu oznámil, že odchádza. Že miluje inú a už ju nemiluje. Ale syna si nechá a bude posielať peniaze na jeho výchovu.
Ťažko opísať, čo vtedy Zuzana cítila. Ale nepodľahla, neplačala a neprosila ho, aby ostal.
Ubehol rok…
Za ten čas sa veľa zmenilo. Chlapec vyrastol a začal chodiť do škôlky. Zuzana našla prácu, začala chodiť do fitka a na plávanie. Postupne schádzali kilogramy. Síce nebola štíhla ako lano, ale tvary sa jej pekne zaobľovali.
V práci jej od začiatku pomáhal kolega Jozef.
Raz ju pozval do kina, potom do parku. Začali spolu chodiť a o pol roka sa zobrali. Na Jozefovi nezáležalo, že nie je dokonalá. Videl iba jej úprimný úsmev, krásne oči a miloval jej povahu.
Prijal aj jej syna ako vlastného a časom ho chlapec začal nazývať otcom.
Raz stretla starú známu z bývalého susedstva.
— Zuzka, čakaj! Videla som Jána! Predstav si, oženil sa s tou svojou milenkou! Nedávno porodila a tak strašne priberala. Teraz Ján neustále niekde zdržiava.
Zuzanu to už netrápilo. Bývalého manžela dlho nevidela. Výživné posielal, ale boli to drobné a na syna sa pýtal len zriedka. Ona však už žila šťastný život s Jozefom, ktorý sa ukázal ako najlepší otec a manžel.
Životná múdrosť? Čas a skutočná láska zahojia každú ranu. A pravá krása nie je v postave, ale v srdci.
