„Vieš, ako sa na teba pozerá? S láskou a obdivom,“ povedala spokojná dcéra.
Jozef vyšiel z kúpeľne, len s uterákom okolo pása. Kvapky vody sa leskli na jeho svaloch. Nie muž, ale sen. V Aleninej hrudi sladko zabolelo srdce.
Pristúpil k nej, posadil sa na kraj postele a natiahol sa, aby ju pobozkal. Odchýlila hlavu.
„Nie, inak nikdy neodídem. Musím ísť. Zuzka je už asi doma,“ šepkala Alena, triac sa lícom o jeho rameno.
Jozef vzdychol.
„Alenka, koľko ešte? Kedy povieš dcére o nás?“
„Pred tromi mesiacmi si ani nevedel, že existujem, a žil si v pohode.“ Vstala a začala sa obliekať.
„Mám pocit, že som vôbec nežil, len som na teba čakal. Nedokážem žiť bez teba ani deň…“
„Nerúť mi srdce. Nesprevádzaj ma,“ povedala Alena a vykĺzla z izby.
Kráčala ulicou, snažila sa nevšímať si pohľady ľudí. Zdalo sa jej, že každý vie, odkiaľ ide. Muži sa pozerali so záujmom, ženy… s odsudkom.
A nečudo – mala všetko: postavu, držanie, výrazné oči a plné pery. Tmavé vlasy sa jej uvoľnili zo špinky. A Alena chcela byť neviditeľná.
***
Vydala sa mladá, v dvadsiatich, z veľkej lásky. Takmer okamžite otehotnela. Muž ju presviedčal, aby podstúpila potrat. Vraj je skoro, treba sa najprv postaviť na vlastné nohy, deti počkajú. Ale Alena sa nedala, porodila zdravé dievčatko a dúfala, že sa manžel zmení. No nikdy dcéru neprijal. Čo už, mnohí muži sú k deťom chladní.
Raz jej zavolala nejaká žena a povedala adresu, kde jej manžel trávi večery. Neponáhľala sa to kontrolovať, počkala na neho a spýtala sa priamo. Najprv popieral, potom sa ospravedlňoval, nakoniec začal kričať:
„Nejaká blázonka ti povedala a ty jej veríš? Ty si od nej ani veľmi neodlišná. Odchádzam, a ty budeš ľutovať…“
Zabuchol dverami. Alena nechcela žiť, ale dcéra potrebovala starostlivosť, tak prežila. O dva týždne neskôr nevydržala, išla na uvedenú adresu, skryla sa za strom a čakala. Zrazu prešiel okolo s mladou ženou pod pažou. Vošli do vchodu.
Na druhý deň podala na rozvod. Vedela, že nedokáže odpustiť – taký už bola. Dcéru dala do škôlky a vrátila sa do práce.
Občas sa v jej živote objavili muži, ale žiadny ju nezaujal natoľko, aby s ním riskovala vzťah. Až o mnoho rokov neskôr jej Jozef dobyl srdce. Vysoký, pekný, ako vyšitý pre ňu. Medzi nimi vzplál vášnivý vzťah. Raz sa Zuzka spýtala, prečo sa mama tak pekne oblieka.
„Na rande,“ odpovedala Alena polovične žartom.
„Aha,“ významne natiahla Zuzka a viac sa nepýtala.
Postavou išla po mame, ale tvárou bola obyčajná. Všetci sa čudovali, ako mohli takí pekní rodičia mať také normálne dieťa. Ale Alena sa tešila. Krása je sice fajn, ale s ňou prichádzajú aj problémy.
Nikdy nemala kamarátky. A nie preto, že by bola zlá, ale preto, že dievčatá jej závideli. Báli sa, že v jej prítomnosti budú vyzerať nudne. Asi preto sa aj vydala tak skoro – dúfala,
