Dnes som si opäť uvedomil, ako ťažké je byť otcom. Moja dcéra Zuzana je ako živá búrka. Vyrastala v pokojnom dome na predmestí Žiliny, kde sme s manželkou vždy dbali na harmóniu. Ale Zuzka zdedila povahu po mojej mame – výbušnú, hlasnú a tvrdohlavú. Babka vždy dosiahla, čo chcela, dokázala sa uraziť z ničoho nič a nikoho nepočúvala. A Zuzana, aj keď ju nikdy nepoznala, je jej presnou kópiou. A to mi láme srdce.
Zuzka neznáša kritiku. Každú radu necháva padnúť na úhor, alebo ju priamo odmieta. Snažili sme sa ju s manželkou viesť celé roky, ale naše slová boli ako hádzať hrach na stenu. Už v škôlke vedela, ako ľudí obmotať, aby dostala, čo chce – vždy s anjelskou láskavosťou na perách. Nikdy nepočúvala, čo treba robiť, len to, čo sa jej hodilo. Každá pripomienka ju zranila a spôsobila výlev slz. Puberta bola pre nás peklo. Bál som sa, že sa dostane do zlej spoločnosti, začne fajčiť alebo, nedajbože, otehotnieť. Nestalo sa to, ale nervy nám vyčerpala do dna.
Keď Zuzka skončila školu, oznámila, že je dospelá a odsťahuje sa. Zhrabala si veci a s kamarátkou si našla bývanie v centre Bratislavy. Na školu kašlala, tvrdila, že peniaze sú dôležitejšie. Dva roky sme ju skoro nevideli. Telefón zvykla ignorovať, domov neprichádzala. Starnul som od úzkosti, každú noc som čakal, že mi niekto zavolá z nemocnice alebo polície so zlými správami. Ale potom sa to zmenilo. Zuzka začala chodiť na návštevy, najprv zriedka, potom častejšie. Pil sme čaj, nepripomínali si minulosť a ja som dúfal, že búrka sa skončila.
Snažil som sa ju naučiť variť, upratovať, ale vždy sa ozvala: „Veď ja to viem!“ Čoskoro sa ukázalo, že Zuzka má priateľa – Janka. Pokojný, dobrosrdečný chalan, ktorý vedel jej výbuchy uhasť vtipom. Vedľa neho vyzerala šťastná, vyrovnaná. Časom sa vzali, a ja som si oddýchol, mysliac si, že konečne dospela. Aká hrozná chyba.
Ich šťastie vydržalo len pár mesiacov. Zuzanina povaha sa prejavila naplno. Po každom hádke s Jankom bežala k nám a prespávala u nás. Vedel som, ako nenávidí rady, tak som mlčal a len pozoroval. Raz sa zaprisahala, že sa k nemu už nevráti. Ale za pár dní boli opäť spolu, akoby sa nič nestalo. Držal som jazyk za zubami, nech som jej nezkazil to krehké šťastie.
Ale Jankova trpezlivosť mala svoje dno. Raz, keď sa Zuzka vrátila domov po ďalšej hádke, našla len list. Jano odišiel a navrhol rozvod. TenToho dňa moja dcéra pochopila, že niekedy príchádza lekcia až príliš neskoro.
