Líza, kam ideš? spýtal sa Ján prekvapene, keď videl, že manželka chystá ísť spať.
Do postele, čo? unavene odpovedala.
A umyť riad? spýtal sa Ján s nárekom.
Hostia už odišli. Oslava bola veselá a hlučná. V dome zostala len Jánova mama, ale aj ona už išla spať. Lícia zbalila zvyšky jedla do plastových nádob, posunula špinavý riad do drez a usúdila, že to stačí. Ján s tým nesúhlasil.
Zajtra si to umývam! Alebo si to umysám, ak chceš!
Líza, u nás má ubytovanú moju mamu. Bojím sa, ak by ráno zistila, čo je tu po večierku!
No tak, Ján, nečuduj sa! Riad nie je podstatný. Dôležitejší je fakt, že oslavy prebehli dobre, sme sa pekne zabavili a dokonca aj tancovali. Chcem spať. Prosím, nemej ma hádať. Zajtra si riad umývam, dnes už nemám síl.
Už ťa to pretěžilo?
Predstav si! Kým si si užíval voľno, ja som upratala celý byt, uvarila jedlo pre celý pluk, ozdobila vianočný stromček. Aspoň dcéra pomohla. Sľúbil si, že prídeš domov skôr a tiež niečo urobíš.
Nestihol som. Auto mi zlyhalo. Vysvetlil som to!
Teraz ti to povedz, ja chcem spať! Kde je hubka a prostriedok na umývanie? Ideme na to! Ja idem spať!
Líza už nechtela ďalej hádať s manželom. Išla prímo do postele, vyčerpaná až po špičky. Túžila len po rýchlom náleze vankúša a zavretých očiach.
Ján ešte chvíľu pozeral internet a riad nebral do ruky. Len si podľahol a išiel spať s horkým pocitom. Na druhý deň mal počkať výčitky od svokry, že je nesprávny manžel, ale do kuchyne chodiť nechcel.
1. januára všetci vstali neskoro, lebo išli spať okolo štvorej ráno. Mária, svokra, tak prehnala večerný tanec, že prepadla do spánku až po ostatných.
Prvou dospelou, ktorá sa zobudila, bola Líza. Namiesto utierania riadu si uvarila kávu a rozhodla sa čítať nejaký príbeh online. Tak vždy začína svoje ráno a v prvý deň v novom roku si nedovolí odmietnuť túto maličkosť.
Ján sa prebudil od vône čerstvej kávy, ktorá sa šírila po kuchyni.
Dobré ráno! pozdravil, hneď pohľadom na špinavý riad v dreze. Ešte si ho neumyla?
A ty nie! Dobré ráno, slnko! Nech je celý deň tak milé. Ak chceš kávu, naplň si šálku, uvarila som ju pre nás dvoch v kávovare.
Ján si nalial šálku a posadil sa ku stolu. Spomenul si, že včera neochutnal koláč, a preto si odrezal kus.
Ochutnáš? ponúkol Líze.
Nie, na raňajky nebudem jesť rýchle sacharidy, to je zlo. Včera som už jedla dosť. Dve dni budem spať len na toastoch. A ti, mojich pýchlivý cypřišik! spýtala sa ironicky, naznačujúc malý bruško, ktoré vyčnievalo z Jánových šortiek.
Ha, ha, v posilňovni to neskôr vyriešim!
No tak, choď a jedz, ak ti chutí. To je tvoje.
Ján dopil kávu, pričom si kúsok koláča zmrští a nálada mu okamžite zlepšila.
A Zuzka už vstala? spýtal sa na dcéru.
Vstala, zjedla svoje vločky s mliekom a pravdepodobne sa vrátila spať. Nevidela som ju, ale počula som.
Do kuchyne takmer potichu vstúpila svokra Mária. Ján sa napäto, očakával hádku, ale ona ho prekvapila.
Ó, Bože, celý život som chcela len raz vidieť taký obraz! usmiala sa svokra.
Čo tým myslíš? nepovedal Ján.
Keby si vedel, aké je to trápenie umývať riad po Novom roku alebo po akejkoľvek inej oslave. To je nekonečná muka! Som rada, že nie si ako tvoj otec!
Čo tým chceš povedať? Myslel som, že ťa to rozčúli!
Hlúposť! Vlastne ma viac otravoval tvoj otec tým, že vždy trval na tom, že riad sa má umývať ešte večer. Presne, aby som ja umývala. Viackrát sme sa kvôli tomu vážne pohádali. Musela som ustúpiť, takže som riad umývala v noci, ticho ho nenávidela. Často som ustupovala v domácich záležitostiach
Jánov otec zomrel pred piatimi rokmi na srdcový infarkt. Matka už prekonala tie časy, ale teraz hovorila čudné veci. Syn myslel, že ona vždy iniciovala čistotu v dome, ale z jej slov to nebolo pravda.
Mami, si vážne?
Samozrejme! Tvoj otec mal takú maniu na čistotu, že ma to šialo. Mal veľa dobrých vlastností, ale musel som sa s tým zmieriť. Niekedy to bolo až také, že som musel udržiavať dom v chirurgickej čistote. Mám pocit, že to bol dôvod, prečo zomrel tak skoro pretože príliš dbal na nepodstatné veci, ako je neumytý riad po sviatkoch.
Mami, preháňaš!
Líza nerušila ich rozhovor, takmer nepočula, pretože bola pohĺbená v telefóne.
Nie, synček, tak si myslím. Môj Ján často premýšľal o maličkostiach. Škoda. Snažila som sa mu to vysvetliť, ale tak ho vychovávali. Pamätáš si svoju starú babičku? Bola obsednutá čistotou a trvala na tom, aby deti boli dokonalé. Možno preto bol taký. povedala, a potom sa obrátila k Lina. A ty, Líza, si vynikajúca! Nekapíš sa na provokácie!
Čo? prekvapila sa, keď počula svoje meno.
Skvelá, že si nechala riad na ráno! Vždy som si želala tak konať. A ty, Ján, si skvelý, že neštrháš manželke nervy nad zbytkami!
Áno, neštrháš! usmiala sa Líza, spomínajúc včerajšiu hádku, ale nechtela ho kritizovať pred svokrou.
Ja tak vždy hovorím! s úsmevom povedala svokra Mária, prilievajúc si čaj. Manželka sa snaží, všetko prípraví na sviatok, a manžel len tak občas pomôže s upratovaním. Nie vždy, preto je spravodlivé dať mu to najhoršie!
Čo to máš na mysli? spýtal sa Ján, hádajúc, kam smeruje.
To najhoršie! zamrčala a ukázala na drez. Poďme, Líza, pozerajme televíziu a fotky z včera. Veľa sme fotili. Ján už dopil kávu, nech si on umýva riad!
Podporujem! Ján, máš takú citlivú a spravodlivú mamu! Som nadšená! povedala Líza s očarujúcim úsmevom a vstala zo stoličky, odniesla si svoj už vychladnutý šálok kávy.
Spoločne opustili kuchyňu a zostavili Jána samotného. Pozrel sa na plný drez, zamračil sa a povedal si pod nos:
Prečo som vôbec začal túto hádku!
Zapol vodu a začal umývať, ale s nepríjemným pocitom. Keby boli obaja, našli by si výhovorku, ale proti matke neodbyť. Tak sa v ich mladom manželstve zrodila tradícia, ktorú žena milovala, muž však nepovoľoval.
Život nie je vždy férový, ale čím viac sa snažíme pochopiť jeden druhého a nečakáme, že druhý bude riešiť naše malé problémy, tým ľahšie prekonáme aj tie najväčšie búrky.
Naučme sa, že skutočná láska spočíva v pochopení a odpustení, nie v tom, kto umýva riad.
