Vieš, keď som mala desať rokov, otec sa znovu oženil. Moja nevlastná mama veľmi rýchlo otehotnela a čoskoro sa nám narodil chlapec. Takže som sa prakticky cez noc stala domácou pomocníčkou, opatrovateľkou aj kuchárkou všetko v jednom balení a úplne zadarmo.
V rodine na mňa volali len Hej, ty. Nosila som šaty, ktoré mi už boli dávno malé, ale môj nevlastný brat dostával nové hračky snáď každý druhý deň. Neskôr mi zobrali aj posledný kus súkromia presťahovali ma do obývačky, moju izbu dali tomu malému.
Jediné, za čo som otcovi vďačná je, že okamžite zastavil všetky snahy mojej nevlastnej mamy trestať ma fyzicky. Ale ponižovať ma jej nezakázal. Deň čo deň som počúvala, aká som škaredá že ma predsa nikto nebude chcieť, a že som hlúpa nikdy nebudem mať vzdelanie a skončím ako upratovačka.
Nevlastná mama mi opakovala stále dookola, že som v tomto dome len trpená, kým nebudem mať osemnásť. V deň narodenín vraj skončím na ulici.
Všetky prázdniny som trávila u starkej. Ani ona ma nemala rada vždy som bola čierna ovca rodiny. Stará mama ľutovala deň, keď sa jej syn oženil s mojou mamou. A bola rada, že mama odišla.
Stále som si kládla otázku, prečo ma radšej nedali do detského domova.
Pol roka pred mojimi osemnástinami som jedného večera začula rozhovor medzi otcom a nevlastnou mamou. Vtedy mi to všetko docvaklo. Nevlastná mama povedala, že ja nikdy nesúhlasím, ale otec ju ubezpečoval, že ma presvedčí podpísať byt na nich, že nemusí mať obavy.
No, v tom sa skutočne zmýlil. Nevlastná mama mala dôvod na starosti. Uražky a posmech už ma vôbec neboleli.
Predtým som sa dospelosti bála, ale teraz som ju netrpezlivo čakala.
Na oslavu mojich narodenín prišli všetci dotknutí: otec, nevlastná mama, stará mama, aj rodičia mojej nevlastnej mamy.
Prvýkrát za osem rokov som mala oslavu s čajom a koláčmi. Potom mi oznámili, aby som sa pripravila na odchod. Spýtala som sa kam starká mi odpovedala:
Si už dospelá. Od dnes si zodpovedná za svoje činy. Dnes je ten deň, keď poďakuješ rodine za všetko, čo pre teba urobila. Teraz pôjdeš s otcom k notárovi a dáš mu byt. Byt si zdedila po svojej mame, ale nemalo to tak byť. Ona prisľúbila, že nechá závet pre môjho syna. Teraz je na tebe, splň svoju povinnosť, priprav sa.
Tváre mali tak vážne, že som len tak-tak držala smiech.
Áno, starká. Poďakujem rodine za všetko, čo urobili. Ako vďaku ich dnes nevyhodím, ale dám im týždeň na zbalenie. Čas sa skončil.
A vtedy to začalo. Obyčajne ma kritizovali za nevdak, nevlastná mama kričala, že vychovala hada, otec mi vrazil päsťou. Rodičia nevlastnej mamy začali rečniť o tom, že varovali pred nevďačnosťou cudzích detí. A starká len tresla dvermi a odišla.
Všetci sa presťahovali k starkej.
O pár dní neskôr prišiel otec. Podal mi kúsok papiera a bez slova dodal, že keďže som mu byt nedala, musím si tieto peniaze odpracovať. Potom odišiel.
Pozriem na papier a tam zoznam:
Jedlo 324 000 Sk.
Oblečenie 54 000 Sk.
Školské potreby 14 000 Sk.
Hygienické potreby 2 660 Sk.
Elektrospotrebiče 4 620 Sk.
Príspevok na bývanie 64 800 Sk.
Celkovo: 464 080 Sk.
A čo povinnosť rodičov starať sa o deti, kým sú neplnoleté? Otcovi to bolo úplne jedno.
Našla som si prácu a pol roka som každý mesiac dávala otcovi tretinu výplaty, aby som splatila tento dlh.
Potrvá mi asi sedem-osem rokov, kým sa ho zbavím. Potom už budem naozaj slobodná.
