Keď som mala desať rokov, môj otec sa druhýkrát oženil. Moja nevlastná mama rýchlo otehotnela a porodila chlapca. Zrazu som sa stala domácou opatrovateľkou, kuchárkou i upratovačkou všetko naraz a zadarmo.
Doma mi hovorili len Hej, ty. Nosila som šaty, ktoré mi už dávno boli malé, zatiaľ čo môj brat dostával každé dva dni novú hračku. Neskôr, keď už bol väčší, prišla som o svoje súkromie: presťahovali ma do obývačky, starú izbu dostal on.
Ďakujem otcovi len za jedno že okamžite zastavil všetky pokusy mojej nevlastnej matky trestať ma fyzicky. Ale ponižovať ma jej nezakázal. Každý deň som počúvala, že som škaredá že ma nik nechce, a že som hlúpa vraj sa nikdy nevzdelám a budem len upratovať.
Moja nevlastná mama mi denne pripomínala, že som v tejto domácnosti len do osemnástich. Potom vraj bude môj sviatok aj deň, kedy ma vyhodí na ulicu.
Všetky prázdniny som trávila u starkej. Ani ona ma nevnímala inak bola som čiernou ovcou rodiny. Preklínala deň, keď sa jej syn oženil s mojou mamou, a tešila sa, že mama odišla.
Vždy som si kládla otázku, prečo ma radšej nedali do detského domova.
Šesť mesiacov pred osemnástinami som v noci začula rozhovor medzi otcom a jeho manželkou. Všetko mi razom zapadlo. Moja nevlastná mama povedala, že nebudem nikdy súhlasiť, a otec ju uistil, že ma presvedčí, aby som im prepísala byt. Vraj sa nemá čoho báť.
No… mýlil sa. Strach z malého brata, jeho doberanie a štipľavé slová som už nevnímala.
Predtým som sa dospelosti bála, no teraz som ju čakala ako zvláštnu oslavu v zrkadlovom svete.
Na narodeninovú oslavu prišli všetci: otec a nevlastná mama, starká i rodičia nevlastnej mamy.
Po prvej čajovej oslave a koláčikoch za posledných osem rokov mi oznámili, že sa mám pripraviť na odchod. Opýtala som sa kam. Starká mi odpovedala:
Si už dospelá. Od dnes zodpovedáš za svoje činy. Práve dnes poďakuješ rodine za všetko, čo pre teba urobili. Teraz pôjdeš s otcom k notárovi a byt mu dáš. Ten byt si zdedila po svojej mame, ale tak to byť nemalo. Sľúbila, že napíše závet pre môjho syna. Teraz si splň povinnosť, priprav sa.
Ich tváre boli tak vážne, že som sa v duchu musela smiať.
Poďakujem sa vám za všetko, čo ste mi dali, povedala som. A za odmenu vás dnes nevyhodím, dám vám týždeň na zbalenie. Čas sa naplnil.
A vtedy sa rozpútala búrka. Vyčítali mi, že som nevďačná, nevlastná mama kričala, že vychovala hada, otec mi dal päsťou do tváre. Rodičia nevlastnej mamy vraveli, že ju varovali, aké sú cudzie deti nevďačné. Starká buchla dverami a odišla.
Všetci sa odsťahovali, skončili u mojej starej mamy.
O pár dní prišiel otec. Podal mi papier; povedal, že keď som mu byt nedala, musím mu zaplatiť dlh, a odišiel.
Na papieri bol zoznam:
Jedlo 324 000 Sk
Oblečenie 54 000 Sk
Školské potreby 14 000 Sk
Hygienické potreby 2 660 Sk
Elektrospotrebiče 4 620 Sk
Mestský príspevok na bývanie 64 800 Sk
Celkovo: 464 080 Sk.
Veď rodičia predsa musia živiť svoje deti, nie? Otcovi to bolo úplne jedno.
Našla som si prácu a pol roka som otcovi mesačne posielala tretinu výplaty na splácanie dlhu.
Bude to trvať sedem možno osem rokov, kým všetko splatím. Potom budem definitívne slobodná…
