Môj známy si o nej myslel, že je zlou matkou a zlou manželkou.
Jedna moja známa, matka troch detí, sa nedávno znova vydala. A ako sa jej to podarilo, je pre mňa veľkou záhadou. Nie, nejde o to, že mnohodetné matky si nikto nevezme. Vezmú, keď ju milujú! Lenže, čo si ju pamätám z prvého manželstva, vždy bola “tou najhoršou matkou a najhoršou ženou”.
Párkrát som bola v jej minulom živote u nej doma. Pamätám si ju ako unavenú, vyčerpanú a zmätenú. Sem-tam jej prihorela kaša, najmladší chodil hodinu v mokrých pančuchách a ona sa trhala medzi ním, stredným a jeho domácimi úlohami, sporákom a nemala čas vymeniť mokré oblečenie.
Bolo treba stihnúť pripraviť večeru, pretože čoskoro príde manžel z práce. Trochu upratať, lebo on má rád poriadok. Chytala hračky a hádzala ich do škatúľ. Najmenší ich opäť rozhadzoval… Paralelne zapínala internet, posielala nejaké e-maily – ešte aj popri práci si privyrábala, lebo manželov plat nestačil… A všetko sa to menilo na nekonečný smutný chaos.
Prišiel manžel, pozrel na neporiadok a mimochodom poznamenal:
– Daj mačke vodu! Urob aspoň niečo užitočné…
Napoly vtipne, napoly vážne. Ale tieto jeho slová som si dobre zapamätala.
A moja kamarátka pustila e-maily, naberačky, mokré pančuchy a s ospravedlňujúcim úsmevom naliala mačke vodu do misky. Aby aspoň to jediné užitočné urobila počas dňa.
A vtedy som urobila hlúposť. Aby som situáciu trochu odľahčila, tiež napoly v žarte som navrhla nechať všetkých týchto kocúrov a nedokončenú večeru, vziať deti, namaľovať sa (to pre ňu) a ísť do kaviarne.
– Ja si zoberiem aj svoje.
– Ona je už stará, aby sa maľovala! – odvetil jej manžel. Tiež akoby vtipne…
Pozerala som na túto ženu a s hrôzou som si uvedomila, že je vlastne mladšia odo mňa. A ak je ona stará, čo som potom ja?
Ospravedlnila sa a povedala, že milujú domácu stravu. A začala prestierať stôl, pri ktorom sedel a čakal manžel. A vedľa deti opäť rozhadzovali hračky, a ona ich akousi “treťou” rukou hneď zbierala, pretože manžel má rád poriadok. Ozval sa telefón, asi pracovná pošta.
– Prestaň celý deň sedieť na internete, – povedal manžel.
Rozlúčila som sa a odišla.
“Je to moja vina”
Nie, sama sa nikdy nikomu nesťažovala. Nikdy! Ako som sa pýtala, vždy mala všetko v poriadku. A čím viac bola sivá a zelená, tým pevnejšie odpovedala: “Všetko je v poriadku!”
A skrývala zhasnuté bezfarebné oči. Ale medzi nami vždy bolo veľa známych. A tu i tam som počula, že svokra s ňou nie je veľmi spokojná. Nevesta je zlá matka, lebo najmenší spadol z bicykla a rozbil si obočie. Zašívali. Treba dávať pozor, a nie sa zaoberať hlúposťami… Nevesta je zlá manželka, pretože doma je bordel a deti s manželom sú zle nakŕmení.
Raz išiel manžel tej ženy do školy a doma potom bol škandál. Najstarší niečo zle urobil, a to všetko preto, že “zlá matka” sa zaoberá neznámymi vecami, len nie výchovou.
Hovorili, že začala užívať antidepresíva, pretože áno, je zlá matka a zlá manželka. Nič nerobí a ani nemá silu niečo urobiť… A dokonca aj deti to pochopili.
– Mami, ty si zlá!!! – kričal na ulici najmladší, keď sme sa hrali spolu. – Nečítaš mi knihu.
Vytiahla z tašky tú knihu a rezignovane a unavene začala čítať. Veľmi chcela byť dobrou matkou.
A potom sa rozviedli. Manžel si našiel inú ženu. Pravdepodobne dobrú manželku a gazdinú. Ale, aby sme boli spravodliví, riadne platí výživné a stýka sa s deťmi.
– No tak to je, – len mi povedala na otázku moja známa. – Asi je to moja vina.
Potom sa presťahovala s deťmi, vymenili byt, a dlho sme sa nevideli.
“Z ošklivého káčatka sa stal labuť”
Prešiel čas a nedávno sme sa “našli” na sociálnych sieťach. Sama mi napísala.
Prekvapila som sa. Z profilovej fotografie na mňa pozerala akási iná, neznáma žena. Žiarivá, krásna, šťastná a plná síl. Zaujalo ma to a navrhla som stretnutie.
Stretli sme sa v kaviarni. A neverila som vlastným očiam. Ona naozaj bola celkom iná. Akási sebavedomá v živote, v ľuďoch. Vtedy som sa dozvedela, že sa znova vydala.
– Ani sama neviem, prečo si ma všimol, – delila sa so mnou. – Bolo mi úplne jedno. Len prežiť…
Ale muž sa nevzdal, dvoril sa, spiatelil sa s jej deťmi, navrhol jej.
A ukázalo sa, že je tou najlepšou matkou a manželkou. Urobila praženicu, ktorá prihorela – najlepšia gazdiná.
A zajtra už piekla koláče, lebo – najlepšia. A chcelo sa jej robiť radosť.
Doma je neporiadok – skvelá matka a manželka. Pretože, ako sa ukázalo, dá sa upratovať spoločne a veselo pritom debatovať.
Ukázalo sa, že nemusí vláčiť sama tašky z obchodu a za to jej vynadajú, že opäť niečo zabudla. A všetko preto, že sa zaoberá hlúposťami. Dá sa ísť nakupovať spoločne a zasmiať sa, ak niečo zabudli. Ukázalo sa, že nie je vôbec stará, ale najkrajšia žena na svete. A už večer si robí účes, aby len privítala z práce toho, kto ju považuje za krásavicu.
Ukázalo sa, že je veľmi šikovná, pretože ešte stíha aj pracovať. Ale to vôbec nie je nutné. Iba ak sama chce.
Ukázalo sa, že nie je to zbytočné nič, za ktoré sa mnoho rokov považovala. A to preto, že ju milujú, chvália a vážia si ju. A nie ponižujú.
…Počúvala som a bola prekvapená. A potom pre ňu prišiel jej nový manžel. A ja som všetko pochopila. Viete, on sa na ňu díval tak, že skutočne kvitla. Nebolo možné nekvitať. Hovoril a staral sa o ňu tak, že nebolo možné nestávať sa tou najlepšou ženou na svete.
Priviezol so sebou aj jej tri deti. Videla som ich len zbežne. Ale aj tak som si všimla, že je tou najlepšou matkou. Tak sa správali.
A to všetko preto, že vedľa nej bol človek, ktorý jej pomohol v to veriť. Z ošklivého káčatka spravil nádhernú labuť… To je také dôležité, keď je vedľa niekto, kto vám pomôže stať sa tou labuťou. Pretože labuť potrebuje čas, silu a lásku, aby roztiahla krídla.
Nie, nechcem nič konkrétne povedať. Nechcem nikoho obviňovať. V živote sa stáva všeličo. Ale toto je taký príbeh. A veľmi ma zaujíma, čo si teraz myslí prvý manžel.
