On si myslel, že je zlá matka a zlá manželka
Jedna moja známa, matka troch detí, sa nedávno opäť vydala. Ako sa jej to podarilo, je pre mňa veľkou záhadou. Nie, nejde o to, že by si ženy s deťmi nevzali. Vezmú, ak milujú! Len čo si ju pamätám z prvého manželstva, vždy bola “tou najhoršou matkou a najhoršou manželkou”.
Niekoľkokrát som bola u nej doma v “minulom” živote. Pamätám si ju vždy unavenú, vyčerpanú, zmätenú.
Buď jej prihorela kaša, alebo najmladšia chodila hodinu v pomočených pančuchách, a ona sa snažila medzi tým, starším deťom s úlohami, sporákom a oblečením.
Ešte potrebovala stihnúť pripraviť večeru, pretože čoskoro príde manžel z práce. Upratať, lebo má rád poriadok.
Rozhadzovala hračky, zatvárala ich do krabíc. Malá ich opäť rozhadzovala…
Paralelne zapínala internet a niečo posielala e-mailom, pretože ešte pracovala popri tom, lebo jeho plat celkom nestačil… A všetko to prerastalo do nekonečného smutného chaosu.
Prišiel manžel, pozrel na neporiadok a mimochodom hodil vetu:
– Daj mačke vodu! Urob aspoň niečo užitočné…
Napoli žartom, napoli vážne. Ale tieto jeho slová dobre pamätám.
A moja priateľka opustila poštu, varešky, mokré pančuchy a s ospravedlňujúcim úsmevom naliala mačke vodu do misky. Aby aspoň to jediné užitočné urobila za deň.
Vtedy som spravila hlúposť. Aby som nejako rozptýlila situáciu, napoli žartom som navrhla opustiť všetkých tých mačiek a nedopečenú večeru, vziať deti, nalíčiť sa (jej) a ísť do kaviarne.
– Vezmem aj svoje.
– Už je stará na maľovanie! – odsekol jej muž. Taktiež ako by vtipne…
Pozerala som na tú ženu a s hrôzou som si uvedomila, že je mladšia ako ja. A ak je ona stará, tak kto som potom ja?
S ospravedlnením povedala, že milujú domácu stravu. A začala pripraviť stôl, pri ktorom sedel a čakal manžel. Deti pri tom opäť rozhadzovali hračky, a ona ich nejakou “treťou” rukou hneď zbierala, pretože manžel má rád poriadok. Zvoniaci telefón, pravdepodobne pracovný e-mail.
– Dosť je celý deň na internete, – povedal manžel.
Rozlúčila som sa a odišla.
“Som sama vinná”
Nie, nikdy sa nikomu nesťažovala. Nikdy! Ako sa spýtate, všetko je v poriadku. A čím šedšia a zelenšia bola, tým presvedčivejšie odpovedala: “Všetko je skvelé!”
A ukryla pohasnuté bezfarebné oči.
Ale vždy sme mali veľa spoločných známych. A od niektorých som počula, že jej svokra nie je s ňou spokojná. Nevesta je zlá matka, pretože malý spadol z bicykla a zrazil si obočie. Musela byť ošetrená. Treba sledovať, a nie sa zaoberať hlúposťami… Nevesta je zlá manželka, pretože doma je chaos a deti s manželom sú zle nakŕmení.
Jedného dňa jej manžel išiel do školy, a potom bol doma škandál.
Starší niečo vyviedol, a to všetko preto, že “zlá matka” sa nevzdeláva.
Hovorilo sa, že začala brať antidepresíva, pretože áno, zlá matka a zlá manželka. Nič nerobí, a ak i niečo spraví, práve na to nemá silu… A deti to dokonca pochopili.
– Mama, si zlá!!! – kričal najmladší na ulici, keď sme spolu prechádzali. – Nečítaš mi knihu. Vyťahovala zo tašky tú knihu a so skleslým a unaveným výrazom začala čítať. Chcela byť veľmi dobrá matka.
A potom sa rozviedli. Manžel stretol inú ženu. Asi dobrú manželku a gazdinú. Ale na spravodlivosť platí alimenty a stretáva sa s deťmi.
– No to tak, – len povedala na moje otázky moja známa. – Asi som sama vinná.
Potom sa s deťmi presťahovala, vymenili byt, a dlho sme sa nevideli.
“Z ohavného kačiatka na labuť”
Ubehlo veľa času, a nedávno sme sa “našli” na sociálnych sieťach. Sama mi napísala.
Prekvapila som sa. Z profilovej fotografie na mňa pozerala nejaká iná, neznáma žena. Svieža, krásna, šťastná a plná síl. Zaujalo ma to, a navrhla som stretnutie.
Stretli sme sa v kaviarni. A neverila som vlastným očiam. Ona bola naozaj úplne iná. Akási sebavedomá, plná dôvery v seba, v život, v ľudí. Vtedy som sa dozvedela, že sa opäť vydala.
– Sama neviem, prečo si ma všimol, – zdôverila sa. – Bola som úplne inde. Prežiť predsa…
Ale muž to nevzdával, dvoril sa, skamarátil sa s jej deťmi, požiadal o ruku.
A ukázalo sa, že je tou najlepšou matkou a najlepšou manželkou. Urobila omeletu, ktorá prihorela, a bola tou najlepšou gazdinou.
A na druhý deň už piekla koláče, pretože bola najlepšia. A chcela sa tešiť.
Doma bol neporiadok – skvelá matka a manželka. Pretože sa ukázalo, že môžu všetci upratať spoločne a pri tom veselo rozprávať.
Ukázalo sa, že nie je potrebné prenášať tašky jednou osobou z obchodu a kvôli tomu vás karhajú, že ste opäť na niečo zabudli. A to všetko preto, že sa zaoberáte nezmyslami. Dá sa ísť nakúpiť spoločne a smiať sa, ak niečo zabudli. Ukázalo sa, že nie je stará, ale najkrajšou ženou na svete. A už si večer upravuje vlasy, aby jednoducho privítala toho, kto ju považuje za krásku.
Ukázalo sa, že je veľkou šikovnicou, pretože ešte stíha pracovať. Ale to vôbec nie je nevyhnutné. Len ak si sama želá.
Ukázalo sa, že nie je tou zbytočnou ničotou, ktorou sa celé roky považovala. A to všetko len preto, že je milovaná, chválená a vážení. A nie ponižovaná.
…Počúvala som a obdivovala. Potom po ňu prišiel ten nový manžel. A všetko som pochopila. Viete, pozeral na ňu tak, že vakla pravdu, rozkvitla. Nebolo možné nerozkvitnúť. Hovoril a stával sa o ňu tak, že nebolo možné nestávať sa najkrajšou ženou na svete.
Priviezol so sebou aj svoje tri deti. Videla som ich len v krátkosti. Ale aj tak som si všimla, že je teda najlepšia matka. Tak ich totiž vychovával.
A všetko preto sa blízko nachádzal človek, ktorý jej pomohol tomu verte. Z ohavného kačiatka urobil krásnu labuť… To je také dôležité, keď je ten, kto vám pomôže stať sa touto labuťou, nablízku. Pretože labuť potrebuje čas, silu a lásku, aby sa rozprestrela krídla.
Nie, nechcem nič konkrétne do toho hovoriť. Nechcem nikoho viniť. V živote sa často stáva to a tamto. Ale taký bol príbeh. A ja veľmi by som uvítal, čo teraz skutočne myslí prvý manžel.
