Dobré znamenie
Päť dní pred Vianocami dostala Zuzka takú ranu od života, že sa z toho spamätávala celé dni. Nakoniec sa spamätala len preto, aby pred sviatkami nerozčúlila deti.
Marek v poslednej dobe stále vyčítal všetko, čo Zuzka urobila alebo povedala. Zosmiešňoval ju pred deťmi, a dokonca aj Janko, ktorý mal deväť rokov, sa raz spýtal:
„Mami, prečo je ocko taký zlý?“
Dcerka Monika, prváčka, možno to ešte nevnímala, ale jej starší brat to vystihol presne.
„Synček, neber si to k srdcu, ocko má v práci ťažkosti, preto je unavený a podráždený. Už sa s ním porozprávam,“ povedala Zuzka a pritulila sa k synovi, políbila ho do vlasov.
Všimla si, že sa manžel už nedokáže ovládať. Stačilo málo – detská hra, ktorá predtým nikomu nevadila, ho teraz rozzúrila.
„Okamžite sa utíšte, inak bude trest!“ zavrčal na deti, a tie stáli ako prikované. Rýchlo zmizli v izbe a zavreli za sebou dvere.
„Marko, čo sa deje? Nemôžeš na nich tak kričať,“ povedala Zuzka, keď videla ich vystrašené oči.
„Nič,“ odsekol.
„Neklam. Je to už tretíkrát tento týždeň. Nepríde ti, že si na nás vylievaš zlosť? Čo sme ti zlé urobili?“
Nečakala takú reakciu. Stačilo okamih, a už to litovala. Ale potom si pomyslela: „Čo na tom, či teraz, či neskôr…“
Marek vstal z gauča, zaraz sa odmlčal, potom rozpačito prešliapal a povedal:
„Nečakal som, že to povieš pred Vianocami, no keď už musí byť…“
„Čo?“ zamračila sa.
„Nechcem ti kaziť sviatky.“
„Akým spôsobom by si mi ich pokazil?“
„Zuzka, však chápeš… No dobre, stretol som inú a zamiloval som sa,“ vyhrkol konečne.
„Čože? Kedy? To nie je vtip?“
„Nie. Odchádzam. S dieťmi sa chcem stýkať cez víkendy. Výživné zaplatím.“
Stála ako oparená. On však pokračoval:
„Deti si to vypočujú odo mňa. Ešte im nehovor.“
„Nie teraz,“ šepkala. Vedela, čo by to pre nich znamenalo.
Zhrbenejšia než kedykoľvek predtým sa posadila na gauč a snažila sa spracovať jeho slová. Marek zmizol v spálnici, vytiahol veľký kufor a začal baliť. O chvíľu zabuchli dvere a bol preč.
„Nikdy som nechápala, ako sa cítia opustené ženy,“ premýšľala. „Teraz to viem. Je to hrozné. Cez to sa však musíš preniesť. Deti potrebujú vysvetlenie.“
Mohla by tak sedieť celé hodiny, no práve vtedy vybehla Monika:
„Mami, ocko niekde odišiel? Kde je?“
„Ocko? Musel ísť na služobnú cestu.“
„A kedy príde?“
„Ešte neviem, zlatko.“
„Takže Vianoce budeme sláviť bez neho?“ spýtal sa Janko s obavami.
„Áno, budeme len my traja. Ale nevadí, aj tak bude všetko krásne – stromček, darčeky, všetko ako vždy,“ povedala pokojne, aj keď sa jej chcelo plakať.
Celú noc nespala. Stres a slová o tom, že sa zamiloval, sa jej vracali. Nedokázala sa s tým zmieriť.
Na Štedrý deň sa prinútila vstať a začať pripravovať večeru. Najviac sa bála, že deti niečo tušia. Preto sa rozhodla, že upečie všetko, čo mali radi. Varenie ju vždy upokojovalo.
„Asaj tak odvediem myseľ od všetkého,“ myslela si. „Nech máme s deťmi pekné sviatky. Aj tak ich skôr nezaspím.“
Keď začala variť, zistila, že chýbajú ingrediencie.
„Mami, kam ideš?“ spýtala sa Monika.
„Len do obchodu.“
„Počkaj, idem s tebou!“ a už behala po izbe, obliekajúc sa.
„Mami, kúp čipsy,“ žiadal Janko. „Ja ostanem doma. Moni, pripomeň jej.“
Popoludní deti išli von. Stromček už stál ozdobený, na stole bolo ovocie. Zuzka bola v kuchyni, keď zrazu počula Janov krik:
„Mami, poď rýchlo sem!“
„Čo sa stalo?“ vyšla do chodby a uvidela, ako syn drží v náručí malé čierne mačiatko s bielou škvrnou na čele.
Deti sa na ňu usmievali s nádejou.
„Nie, to nie,“ povedala rozhodne, no v ich očiach videla prosbu.
„Mamiii,“ začala Monika fňukať, „necháme si ho!“
„Kde ste ho zobrali? Je špinavé!“
„Mami, ale keby ocko dovolil…“ Vedel, že otec mačky miluje.
„Ocko je na služobnej ceste. Dajte mu dochodku mlieko a nechajte ho v prízemí.“
„Tam je zima! Umyjeme ho, bude čisté!“
„Nechcem mať doma mačku. Koniec!“
Janko vyšiel ticho von. Deti si umyli ruky a zavreli sa v izbe. Cítila sa zle, ale po tom, čo ju manžel opustil, sa nechcelo starať o zvieratá.
Zrazu zazvonil zvonek. Na prahu stála suseda Alžbeta.
„Zuzička, máte návštevu,“ ukázala na mačiatko, ktoré sa k nim prikradlo. „To je dobré znamenie, keď si vás vyberie.“
Deti znovu naháňali mačiatko pod gauč.
„Ver mi, Zuzka, mačiatko pred Vianocami prinesie šťastie,“ usmiala sa suseda a odišla.
Zuzka mlčala. Keď mačiatko vyšlo, zobrala ho a odnesla von.
„Mama, ty si zlá,“ povedal Janko smutne. „Keby bol ocko doma, dovolil by nám to.“
Deti sa opäť zavreli, no keď ich zavolala na jedlo, odmietli.
„Nechceme.“
„Dobre, počkám, kým im to prejde.“
Zatiaľ čo miesila cesto, v byte panovalo ticho. V kuchyni hrala televízia. Zrazu ju napadlo, čo také robia deti v izbe, keď je tak ticho?
Po tiptoe prišla k dverám a pootvorila ich.
„Moni, don”Odvtedy sme oslavovali Vianoce v štyroch – s Markom, deťmi a naším malým Černíčkom, ktorý nám prinesol nielen šťastie, ale aj stratenú lásku.”
