Posledná obeť
“Mami, potrebujem sa s tebou porozprávať.”
“Aké znepokojujúce úvod,” zamyslela sa Alžbeta a úzkostne sa pozrela na syna.
Šarmantný, inteligentný. Vždy bol poslušný chlapec, nepričinil jej žiadne starosti. Až v jedenástom ročníku sa prvýkrát zamiloval. Začal vynechávať školu, dostávať zlé známky. Snažila sa s ním rozprávať. Ukázalo sa, že dievča mu lásku neopätuje. Má rada iného chlapca, ktorého rodičia sú zámožní.
Čo len Alžbeta synovi nehovorila, že prvá láska je to najčistejšie cit, ktorý nezávisí od peňazí, že bohatí rodičia toho druhého nič neznamenajú, že dievčinu je proste zamilované do neho. Syn ju nepočúval. Utvrdil sa v tom, že keby mali veľa peňazí a pekné auto, dievča by ho milovalo.
Bol tak zúfalý z tej nespravodlivosti, že Alžbeta sa dokonca bála o jeho život. Našla psychológa, ktorý by mu ako muž porozumel. Pomohlo to. Syn úspešne zvládol maturity, dostal sa na vysokú školu. A samozrejme, znova sa zamiloval.
Na konci prvého ročníka oznámil, že veľa študentov býva samostatne, a že aj on si chce nájsť byt, byť nezávislý.
“A ako ho budeš platiť? Nájom je drahý. Nemôžem ti pomôcť. Vieš, aký mám plat. Máš osemnásť, od tvojho otca už nedostávam alimenty. Alebo si sa rozhodol skončiť s vysokou a prejsť na diaľkové štúdium?” spýtala sa Alžbeta.
“Rozprával som sa s otcom, sľúbil, že mi na začiatok pomôže,” odpovedal syn.
“Ty si sa s ním rozprával? Stretol si sa s ním? Prečo si mi o tom nepovedal?” nahnevala sa.
“Ty by si ma od toho odhovorila. Ty si sa s ním rozviedla, nie ja,” odvetil Ján prudko.
“Vieš, že keď sme sa rozviedli, okamžite zmenil prácu? Dohodol sa, že mu budú oficiálne platiť menej, aby znížil alimenty. Takže odišiel nielen odo mňa, ale aj od teba.
Naozaj si myslíš, že ťa otec nepodvedie? Niečo sa mi nezdá, že by ti pomáhal z čistej lásky. Mesiac-dva ti dá peniaze na nájom, potom vymyslí výhovorku a prestane. Čo potom urobíš? Navyše má malú dcérku. Alebo ti pomôžu rodičia Zuzany?” Svojím materským srdcom Alžbeta vycítila, že syn veľa zatajuje.
Dlhšie sa ho pýtala, až kým Ján kapituloval.
“Povedal som Zuzke, že byt je môj, že som ho zdedil po babke, otcovej matke. Že zaň nemusím platiť,” priznal sa.
“Takže si Zuzke klamal? Jej rodičia vám nepomôžu? A z čoho budete žiť?”
“Zuzka im nepovedala, že budeme bývať spolu. Sú veľmi prísni. Posielajú jej peniaze každý mesiac. Malo by nám to stačiť,” povedal Ján.
“Takže aj Zuzka klame svojim rodičom. Bojí sa im povedať pravdu, ale nebojí sa žiť na ich úkor? Daj mi hádať. Povedal si jej, že tvoj otec je boháč, aby si ju udržal pred niekým bohatším, však? Ale raz pravda vyjde najsvetlo. Čo potom?”
“Áno, povedal som, že mám bohatého otca, že mám byt. A čo mám robiť, mami? Bohužiaľ, všetko rozhodujú peniaze. A my ich nemáme. Dievčatá si vždy vyberú niekoho iného. Keď budem mať peniaze, už budem starý.” Ján bol nahnevaný, že matka nechápe také jednoduché pravdy.
“Nie je dobré začínať život s klamstvom. Priznaj sa jej, synček, povedz pravdu. Ak ťa miluje, pochopí…”
“Stačí, mami. Už som sa rozhodol. Aj tak si ten byt vezmem. Lepšie by bolo, keby som ti nič nehovoril. Nejde nám o svadbu. Ak to nevyjde, rozejdeme sa a hotovo. Ty z ničoho robíš problém.”
Alžbeta nespala celu noc. Ráno sa ešte pokúsila syna odhovoriť, ale on jej odsekol a utiekol, ani sa neprevliekol. Keď sa vrátila z práce, časť Jánových vecí zmizla. Nemohla sa spamätať. Neverila, že jej Janko, jej milovaný a citlivý chlapec, odíde takto potajme, bez rozlúčenia.
Neskoro večer sa mu konečne dovolala. Ale porozprávať sa normálne nešlo. V pozadí bolo počuť hlasnú hudbu. Pravdepodobne oslavovali nový začiatok. Alžbeta len pochopila, že sa Ján bál jej sĺz a proseb, ospravedlnil sa. Na duši jej bolo trocha ľahšie.
Zmätene chodila po byte. Potom zavolala kamarátkam, aby sa s nimi podelila a získala podporu. Jedna povedala, že v nej hovorí materský egoizmus a žiarlivosť. Mal by ho pustiť, nech si zvyká na samostatnosť. Druhá taký problém nemala, lebo mala manžela, ktorý jednoducho dcére nedovolil žiť po svojom.
Mama povedala, že Alžbeta si môže sama za to. Prehaniala so synom, snažila sa mu dávať všetko, aby necítil nedostatok, zatiaľ čo sama sa obmedzovala. A teraz to dostala. Mohla by sa aj sama vydať, keby sa neobetovala a trochu sa viac starala o seba.
Všetci mali pravdu. Alžbeta si vinu neodpustila. Ale ako inak? Je predsa matkou, pre syna by obetovala život. Čo je na tom zlé? Miluje Janka, jeho pokoj a šťastie sú pre ňu dôležitejšie ako čokoľvek iné. Je hlavným mužom v jej živote a nikoho iného nepotrebuje.
Akoby stála na rázcestí pred kameňom s ukazovateľmi. Ak pôjde rovno, stratí rozum, doľava stratí syna, doprava… Hocijakou cestou pôjde, bez strát sa nezaobíde.
Unavená z pochybností a utrpenia si uvedomila, že Ján je jej syn, miluje ho akéhokoľvek. Zostáva len dúfať, že všetko dopadne dobre.
Najprv mu často volala, pýtala sa, ako sa má. Ján to hnevalo, tvrdil, že je všetko v pohode, že ho nemusí kontrolovať. PonČas plynie, Alžbeta sa naučila žiť pre seba, vychutnáva si ticho prázdneho bytu a verí, že jedného dňa sa jej syn vráti s pokorou a pochopením, že lásku sa nekupuje, ale vytvára.
