V pomätenom sne, kde sa hranice medzi realitou a fikciou rozplývali, zaznel z telefónu skreslený mužský hlas:
Vaša dcéra je u nás. Prineste 10 miliónov korún, ak chcete, aby zostala nažive. Miesto stretnutia vám pošlem neskôr.
Ty… ešte si dovoľuješ mi dávať podmienky! vybuchol Jozef, ale hovor sa prerušil.
Jozef bol mužom rozhodným, opatrným a tvrdým. Len k svojej milovanej manželke Zore a zbožňovanej dcére Martine bol o čosi mäkší a aj to nie vždy.
Ja som hlava tejto rodiny! Ja vás všetkých živím! opakoval často, keď mu niečo nevyšlo podľa predstáv.
A bol to fakt: dom v luxusnom sídlisku kúpil on, manželka chodila do práce len pre zábavu a dcéra jazdila na výšku v novom aute, ktoré jej daroval. Problém bol, že na to rodina občas zabúdala.
Naposledy musel zapnúť režim pána domu, keď zistil, že Martina chodí s talentovaným huslistom Adamom.
On pre teba nie je! A s ním sa nebudeš stretávať! zařval Jozef. Čo je to za mužské povolanie hrať na husle? A ešte k tomu taký chudák!
Chcem sa za neho vydať! A to je moja vec! Martina mala tvrdú hlavu.
Ja ťa vychoval, ja rozhodujem!
Mám už 18, ocko, ak si to nevšimol. Som dospelá a
Koniec! Povedal som!
Dcéra odbehla v slzách, manželka dva dni mlčala, ale Jozefovi to bolo jedno. Vlastne mal dôležitejšie problémy skutočné, nie ako rozmar dcéry.
Jeho dlhoročný priateľ Dodo, s ktorým pred desiatimi rokmi začali podnikanie s betónovými výrobkami, opäť vymýšľal nezmysly.
Len čo splatili úvery, zariadili si dobrý tím, podplatili kontrolórov a konečne začali zaráb
