Zuzka varená večeru, prestielajúc stôl pre seba a manžela. Večer sľuboval byť tichý a útulný, keď zrazu ticho prerazil ostrý zvonenie na dvere. Neočakávali žiadnych hostí, ten zvuk visel vo vzduchu ako predzvesť niečoho nečakaného.
“Michal, otvor, prosím ťa, kto je tam?” zvolala Zuzka z kuchyne, utierajúc si ruky do čistého uteráka.
Michal, odpútaný od televízie, neochotne vstal a zamieril ku dverám. Keď ich otvoril, zľakol sa – pred ním stála teta Mária, staršia sestra jeho zosnutej matky, ktorú nevideli roky.
“Dobrý večer, Michalko. Prišla som vás navštíviť. Môžem dnu?” pousmiala sa Mária, ale v jej očiach bolo vidieť únavu.
“Samozrejme, poďde dnu! Keby ste dali vedieť, vyzdvihol by som vás na stanici,” povedal Michal, uhnúc nabok.
“Všetko bolo tak nejak spontánne,” odvetila teta a opatrne postavila ťažkú tašku na zem. “Bola som u tvojej sestry v Bratislave a teraz som zašla sem, do Košíc.”
Zuzka, počujúc hlasy, vyšla z kuchyne a upravovala si vrecko. Keď uvidelá hostku, mierne sa zamračila.
“Dobrý večer, teta Mária! Čo za prekvapenie… Budete s nami večerať?”
“Ďakujem, neodopriem si,” povedala žena a zamierila do kúpeľne umyť si ruky.
Zuzka hodila na manžela pohľad plný otázok, sotva potláčajúc podráždenie.
“Nevedel som, že príde,” pošepkal Michal.
“A na ako dlho? Teraz ju máme vodiť po meste a stravovať? Čo sem vlastne prišla robiť?”
“Upokoj sa, zistíme to,” pokrčil plecami Michal, snažiac sa nevyvolávať napätie.
Keď sa teta Mária vrátila, položila na stôl tašku s darčekami.
“Priniesla som vám z dediny: čerstvý med, cesnak a bylinky. Vy v meste za to platíte majland. Tak, porozprávajte sa, ako sa máte? Ako váš Janko?”
“Žijeme ako všetci,” začal Michal. “Kúpili sme si byt na hypotéku, makáme. Janko chodí do deviatej triedy, zaujíma sa o programovanie. Čoskoro sa vráti z tréningu. A vy ako?”
“Výborne, že ste si kúpili byt,” prikývla teta. “Ja som sa rozhodla navštíviť rodinu. Po smrti tvojej mamy, Michal, sme stratili kontakt. V meste ste nikdy, veľa práce – chápem. Ale v dedine je mi ticho. Staroba nie je radosť, ako sa hovorí…”
“Na tvoje kuracie rezne, Zuzka, sa nechytá,” povedala teta, zakúsajúc. “A byt máte príjemný, pekne ste si zariadili.”
“A na ako dlho ste k nám prišli?” opatrne spýtala sa Zuzka, snažiac sa skryť netrpezlivosť. Michal na ňu hodil varovný pohľad.
“Na tri dni,” odpovedala teta. “Chcem si pozrieť mesto, dlho som tu nebola. Potom cestujem ďalej. Rada vás vidím, Janka tiež. Si krásna, Zuzka, a výborná gazdiná.”
Zuzka sa nútene usmiala. Komplimenty boli príjemné, ale situácia ju aj tak drážTeta Mária sa naklonila k Zuzke a šepkla: “Viem, že som prišla nečakane, ale ver mi, že dôvod je dobrý.”
