Pokazené deti
Ty si ho pokazila! Vo všetkom mu ustupuješ, a tak ti úplne prerástol cez hlavu! Lenka, takto to nejde! Úplne si toho chlapca pokazila, presne ako som ja teba kedysi! Niet koho viniť! Aj ja mám svoje muchy! Vy ste všetko len pokazené deti! A nehovor mi, že si už dospelá! Ostala si presne taká istá, ako keď si bola malá! Nevieš rozmýšľať hlavou, nevieš robiť správne rozhodnutia! pani Margita Košičková nervózne treskla dvierkami na chladničke, až spadol magnet s fotkou dcérinej rodiny priamo na podlahu.
Tá fotka bola z minulého leta, z dovolenky, na ktorú ju tentoraz akosi nepozvali. Roky chodila s deckami na výlety. Pomáhala strážiť vnúčatá, oddychovala a vytvárala si užitočné známosti. Ale teraz nič.
Dôvody, ktoré jej dcéra povedala, jej pripadali prinajmenšom podivné.
Mami, tento rok sme na tom ťažšie. Ideme s deťmi sami. Tebe kúpime zájazd neskôr, vyber si, kam by si chcela ísť. Dobre?
Lenka! A čo deti? Kto ich bude mať na očiach?
Mami, Tomáš je už veľký. Postará sa, o koho bude treba. A Nina bude stále so mnou. Na ten hotel, kde sme boli zvyknutí, teraz nemáme. Musíme niečo obetovať. Ninke prospieva more, vieš, že potom nebýva celú zimu chorá. Ak nemáme dosť peňazí na hotel s animátormi, pojdeme ako sa to vravievalo? Na vlastnú päsť? Presne tak! Prenajmeme si apartmán a deti si postrážime sami.
A na mňa sa, pravda, miesto nenájde
Margita bola z nového výhľadu skutočne sklamaná. Ísť sama do slovenských kúpeľov pri Piešťanoch, kde okrem diskotéky nad päťdesiat nič neponúkajú? Tam sa ťahajú len také existencie To už radšej dobrý hotel pri mori s cudzincami a našimi, ktorí sú kultúrni! Veď Margita ovládala plynule dva jazyky, už len si vyberať.
Ale nie tentoraz…
Mami, veď rozumieš! Dovolenka nie je len ubytovanie, treba rátať aj letenky, stravu…
Ako keby som vám to všetko zjedla! naozaj jej to vŕtalo hlavou.
Preboha, mama! Prečo ti musím vysvetľovať samozrejmé veci?! Nemáme dosť peňazí, aby sme išli všetci. Veľmi by som ťa brala so sebou, ale nie je to možné. Oprava v tvojom byte, moje zdravotné problémy a súkromné hodiny angličtiny pre Tomáša to všetko nás stálo kopec peňazí. Teraz to jednoducho nejde. Čo chceš? Zrušiť výlet? Alebo mám radšej zobrať deti k moru? A navyše som totálne vyčerpaná. Vieš, ako vyzeral môj rok! Sama si to videla!
Áno, videla! Videla som, že ty nie si dobrá matka! Na deti nemáš čas, všetko ostáva na mne alebo na tvojej svokre, Oľge. Zobrať Ninu zo škôlky, priviesť Tomáša zo školy, nakŕmiť, pripraviť na krúžky…
Mama, nepreháňaj! Tomáš chodí na tréningy sám. Voziť musíš len Ninu na tanečný, a to ešte ani nie každý deň. A pokojne by sme ich mohli tento rok vynechať, veď v škôlke majú tanečnú skupinu, ale trvala si na svojom. Vraj dieťa sa musí rozvíjať.
Tak teraz je to moja vina? Margitin hlas už skoro kričal, chytila sa za hruď. Ste úplne nevďační! Snažím sa, obetujem sa, a stále je to zle!
Mama, prosím ťa Lenka cítila, ako sa jej stmelo pred očami a oprela si čelo o studené sklo okna. Som ti za všetko vďačná, ale, prosím ťa, nevyčítaj mi to.
Margita už nechcela nič počúvať. Odchádzala urazene, nechala nový plavky v igelitke uprostred obývačky a bola dotknutá.
Urážať sa vedela naozaj dôkladne. Vedela dať najavo, že niečo nie je správne, bez kriku a bez scén. Prosto nezdvihla telefón, nereagovala na snahu o zmierenie, a keď sa predsa ozvala, ťažko si povzdychla a slabým hlasom spýtala:
Lenička, a čo keď srdiečko zastane, ledva bije, čo to znamená?
Lenka potom všetkým nechala, utekala za ňou na chalupu mimo Bratislavy, kde sa mama chodievala upokojiť. Z týchto ciest sa Lenka vracala totálne vyčerpaná, hodila kľúče od auta na stôl v predsieni, šla rovno do spálne, padla na posteľ a potichu plakala, nechápajúc, prečo jej to mama robí.
Tomáš sa potichu prikradol, prikryl ju dekou a jemne ju pohladil po ramene:
Mami, už nechoď za ňou, babka sa upokojí a sama príde.
Ach, Tomáš… Prial by som si tomu veriť…
Lenka si pamätala, že mama bola vždy rovnaká. Jemná, citlivá, vzdelaná, zvládala jazyky, vyznala sa v hudbe. Ale bola aj neuveriteľne urážlivá. Vedela dieťa pokárať po slovensky aj po nemecky, rovnako výstižne. A pre malú Lenku nebolo väčšieho trestu než tiché a chladné:
Lenička, zamysli sa nad svojím správaním, choď do izby!
A nikdy, naozaj nikdy Lenka nepočula toto oslovenie, keď mala Margita dobrú náladu. Ale tá prichádzala málokedy. Margita bola vždy ten typ, pre ktorého je pohár skôr poloprázdny. V jej svete existovalo len jedno dôležité slovo neschopnosť. Jej kolegyne, priatelia, muž, rodina, susedia všetci boli podľa nej do istej miery neschopní.
Lenky sa to dlho netýkalo. Malá Lenka bola stelesnením rozumu a krásy. Dieťa, na ktoré každý žasol v troch rokoch ukazovala prstom na písmenká v knihe a spájala slová. V štyroch už nakláňala kučeravú hlávku k klavíru, čo jej mama kúpila, a povedala:
Počujem hudbu!
Margita mala byť na koho pyšná. Dcéra ju do určitého veku len tešila. Chodila poslušne na krúžky, spĺňala matkine želania a bola presvedčená, že nik nevie toľko ako mama.
No problém nastal, keď bola Lenka šiestačka. Celá škola ju ospevovala, no zrazu dostala päťku z diktátu. Margita len krútila hlavou, chytila sa za srdce a Lenke ani nedovolila prehovoriť:
Dievča moje, veľmi si ma zarmútila! Ako sa to mohlo stať?! To je nevídané! Choď do izby!
Pritom Lenka nedokázala matke vysvetliť, že sa jej v škole pokazil žalúdok a nevedela, čo sa s ňou deje. Nikto jej nevysvetlil, čo znamená, keď dievča dospieva. Margita usúdila, že to jej vedieť netreba a Lenka sa ani nemala koho na to opýtať, kamarátky málo, vybrané Margitou, o podobných témach nemohli medzi sebou ani len uvažovať. Výchova…
Jediná, kto jej pomohol, bola babka, Oľga, ktorá ju zastihla, ako v kúpeľni plače a márne sa snaží odstrániť škvrny zo sukne.
Leni, zlatko, čo sa ti stalo?
Lenka všetko vyrozprávala, babka porozumela, upokojila, vyobjímala. A keď Oľga neskôr Margite dohovárala, nič z toho nevzišlo len migréna a ďalší nervózny rozhovor.
Lenka, dievča má takéto veci riešiť len s matkou!
Ale ja som to nevedela…
Nabudúce rozmýšľaj hlavou! Veď preto ju máš!
Lenka vôbec nepochopila, čo jej mama vyčíta.
To bol prvýkrát, čo jej dokonalý obraz matky dostal trhlinu. No aj to jej stačilo, aby si uvedomila, že jej mama nie je žiadna svätica a reči o tom, že matka žije len pre dieťa, nemusia byť pravda.
Skamánia prišli jedno za druhým a Margita si už nebrala servítku pred ústa. Stále častejšie sa Lenka stretla s maminým farebným šálom, zaviazaným cez čelo, vraj pomáha na migrénu. Vedela keď mama stísnuto prechádza chodbou a šál si hladká, už bude hádka.
No k vyhrotenej hádke nikdy nedošlo. Margita len sadla do svojho kresla, pritlačila si prsty na spánky a ľad v jej hlase by skrotil aj rebela:
Lenka! Ty ma ničíš…
A prečo, načo, to už vysvetľovať nemusela. Lenka mala uhádnuť, čím tento raz sklamala. Dôvod sa vždy našiel.
Raz to bolo napríklad tým, že chcela byť lekárkou ako otec, hoci Margita to považovala za nezmysel.
Ty nevieš, o čom hovoríš! S tvojím otcom som žila roky a ledva som ho domov videla, chirurg nie je práca pre ženu! Načo sa trápiť!
Ale babka vravela, že zachraňovať ľudí je vznešené! A otec, ako ja, sníval byť chirurgom.
Čo hovorí babka, nie je dôležité! Dôležitý je výsledok! Som vdova a ty dieťa bez otca, práca ho zničila! Treba myslieť aj na druhých, nielen na svoje sny!
Tieto debaty pokračovali, kým Lenka vyštudovala gymnázium a napriek všetkému prijali ju na medicínu. Margita s ňou potom pol roka ledva prehovorila. Áno, nie. a išla po svojom.
Ďalšie napätie prišlo, keď Lenka oznámila, že sa vydá za Petra, obyčajného slovenského chlapíka.
Lenička, ty si ma prekvapila! Naozaj nič lepšie nebolo? Nejde o peniaze, vy ste úplne rozdielni! Tvoj muž nevie, kto bol Sládkovič a nepočul Dvořákovu Rusalku!
Peter je dobrý, mama… A čo je hlavné, miluje ma.
Na láske ďaleko nezájdeš! Uvidíš, neskoro pochopíš!
Na svadbe si Margita zväčša utierala oči s čipkovanou vreckovkou a kažému rozprávala:
Samozrejme, mladým bude ťažko. Ale mama je na to, aby pomáhala. Budem vždy pri nich!
Našťastie, práve na tej svadbe Margita natrafila na druhého muža. Bol to vzdialený príbuzný Petra, pán major v dôchodku, Gustáv Hruška očaril ju postavou, galantnosťou a znalosťou francúzštiny.
Bože, odkiaľ máte tak výborný akcent?
Moja matka bola dcérou diplomata, žila roky vo Francúzsku.
Výborne!
Gustáv Hruška si cenil poriadok, rád recitoval francúzskych básnikov v origináli a mal krásnu chalupu v Malých Karpatoch, kde Margita našla množstvo podnetov a na čas dala Lenke pokoj.
V druhom manželstve bola Margita šťastná. Gustáv ju rozmaznával, Margita opeknela, zjemnela, a narodenie vnuka Tomáša a neskôr vnučky Niny ju naplnilo radosťou.
Lenička, aké krásne deti! Tomáš je rozumný, celá rodina! A Ninka je hotový poklad, veď má môj noštek aj oči! Bude krásavica!
Lenka sa nehádala. Bola úprimne rada za mamin pokoj.
Napriek Margitinej predpovedi bolo Lenino manželstvo s Petrom pevné. Peter si vedel so svokrou vytvoriť uctivý odstup v sporoch sa každý držal svojho. On veľa pracoval, Margita musela uznať, že dcéra si vybrala celkom fajn chlapa.
Bola zásadne proti hypotéke, ale Peter trval na svojom.
Takto to bude lepšie. Vaša byt je váš. My si musíme kúpiť svoj.
Lenka to s deťmi bude ťažko zvládať, sám to neutiahneš!
Firma mi ide dobre. Sám to zvládnem. Lenka túži ísť naspäť do nemocnice a ja jej v tom brániť nebudem. Moja mama sľúbila s deťmi vypomôcť.
Tvoje deti, Peter, nemajú len jednu babku! Ja sa o ne tiež postarám!
Lenka sa do vysnívanej práce vrátila. Deti rástli, presťahovali sa, život nabral obrátky, no potom Gustáv ochorel, a hoci sa Lenka snažila, čo mohla, Gustáv odišiel a Margitu nechal v slzách.
Ach, Gustáv! Ako si mi to mohol spraviť Margita bola zlomená. Už som sa cítila ako žena, a teraz?
Koho tentoraz obviňovala, nikto sa nedozvedel.
Odvtedy chodila s dvoma kytičkami karafiátov na cintorín a stala sa k živým ešte neznesiteľnejšia.
Lenka sa snažila Margite robiť spoločnosť, brala ju na výlety, sviatky, dovolenky, všade bola Margita nablízku.
Čo je na tom čudné? Ja som predsa rodina! vyhlasovala priateľkám.
Ale možno chce Lenka byť občas s rodinou a manželom bez tvojho dozoru
Hlúposť! Ja predsa nekontrolujem svoje dieťa! Pomáham! Ako by zvládla dve deti bezomňa?
Problémy začali, keď Tomáš začal dospievať. Babkine prísne pravidlá mu liezli na nervy. Margitu síce ľúbil, ale jej večné pripomienky ho štvali.
Tomáš! Zasa si zapol tú otrasnú hudbu!!! Ako to môžeš počúvať? Margita vtrhla bez zaklopania do vnučkinho pokoja a trpko sa zamračila. To sa nedá vydržať!
Opäť do boja nastúpil jej obľúbený šál, no na Tomáša už to neúčinkovalo. Sťažovať sa rodičom nechcel, vyriešil to po svojom:
Nina! Poď sem, ideme spievať a tancovať!
Keď Margita zbadala, ako s Ninou tancujú na piesne skupiny Horkýže Slíže, chytala sa za hlavu.
Tomáš, ty ešte ako-tak, ale Nina! To je neakceptovateľné! Idem volať vašej mame!
Radšej volaj ockovi, babka! Mama vypína mobil, keď pracuje, a to vieš!
Peter vždy reagoval pokojne a keď večer doviezol Margitu domov, s chuťou si doma zakričal spolu so synom. Tomášove hudobné sklony sa nedali prehliadnuť, Lenka sa rozhodla kúpiť mu gitaru.
Lenka, to nemyslíš vážne! Chcete sa ma zbaviť?
Mama, čo to trepeš?
Ja to neprežijem! Má sa učiť, nie vystrájať nezmysly!
Tomáš sa učí výborne, ty to vieš! Navyše si vždy tvrdila, že deti sa majú rozvíjať všestranne!
To som myslela inak a ty to vieš!
Tento spor trval viac dní. Peter stál za Lenkou a Margita sa uzavrela do ticha, ignorovala pokusy dcéry o zmierenie, kľúče od bytu jej už dávno zobrala.
Tentoraz Lenkinu trpezlivosť pretla posledná kvapka. Pri umývaní riadu v deň voľna treskla o zem jej najmilšia šálka od syna.
Farebné črepiny na podlahe boli definitívnym bodom zlomu v boji dvoch žien. Lenka matku stále milovala, ale už vedela, že lásku treba nastavovať tak, aby viac druhých nebolela.
Tomáš! zavolala Lenka na syna a chlapec zbehol dole schodmi, tipujúc, čo sa stalo, lebo mama zvyšovala hlas len veľmi málokedy.
Som tu!
Vybral si si gitaru?
Fakt? Môžem?
Samozrejme. Akú chceš?
Basgitaru! Mami, si si istá?
Na sto percent! Tak to hovoríš, nie?
Hej! A čo povie babka?
Že sme pokazené deti To nerieš! Poď, ideme vyberať!
Kde?
Ako kde?! Do obchodu! Alebo kde sa kupujú gitary?
Povedz ešte Ninke, nech ide, pomôže ti vybrať!
Keď Tomáš nadšene vybehol, Lenka si uvedomila, že má najlaskavejšieho syna na svete. Ktorý tínedžer by vzal do obchodu šesťročnú sestru, aby mu poradila?
Gitaru kúpili. Tomášova izba sa premenila na štúdio, jeho kapela trénovala, nahrávala cez aparatúru, ktorú im sponzoroval Peter aj ostatní rodičia. Keď video, kde Nina so spevom pomáhala bratovi, vyletelo na sociálnych sieťach, bolo jasné, že to malo význam.
Lenka sa tešila, že deti sú zapálené a Tomáš už nerýpal. Večer, keď po službe prišla domov, objímala obidve deti, ktoré sa jej predbiehali so zážitkami a plánmi, a vedela, že je to správne.
Margita čakala a pripravovala doma dobroty, no Lenka sa neukazovala ani týždeň, ani dva.
Margita najskôr nechápala, potom sa vnútorne zlostila a napokon sa začala zamýšľať.
Možno vôbec prvýkrát jej niekto ukázal, že nie všetko sa točí okolo nej a nie každý musí skákať podľa jej rytmu. Všetkých by z okolí vymazala, no s Lenkou sa to nedalo. Bez ohľadu na jej tvrdú povahu ju mala svojím spôsobom rada.
Mesiace plynuli
Až Margita pochopila, že tentoraz nepríde nikto a ospravedlnenia sa nedočká.
Bolo to ťažké zistenie. Nikdy by neverila, že jej dcéra môže byť taká tvrdá. Veď celý život všetko obetovala pre Lenku a vnúčatá! Tie rozpory stačilo jediné neuvážené slovo a je koniec?
Unavená chodením po byte sadla do auta a odišla na chalupu s presvedčením, že aspoň tam nájde pokoj. No ten neprišiel. Blúdila po dome, záhrade, srdce prázdne, hrdosť nepopustila, priznanie si vlastného podielu na veci bolo nad jej sily.
Leto sa zmenilo na daždivú jeseň a Margita vedela, že nemá čo viac čakať.
Raz, keď už srdce naozaj nevládalo, sedela v kuchyni s teplým čajom a dívala sa cez okno na susedov, kde päť vnúčat, detí tamojších profesoriek, veselo skákalo v gumených čižmách po mlákach. Raz žiadala muža, aby dali plot nepriehľadný, no Gustáv zavrhol vraj pekná kovaná brána ich priateľa je krajšia. Tak Margite ostávali len zdvorilé pozdravy a pohľady na veselý život susedov.
Pozorovala najmladšieho z nich, ako šantí, a uvedomila si, že by mohla posedieť pri čaji a svojom egu, až kým raz dcére nebude kupovať biele karafiáty. Komu by to pomohlo?
Položila šálku, naskočila do auta a vyrazila.
Bola nedeľa, cesty prázdne, do novovybudovanej štvrte pri Pezinku, kde bývali Lenka s Petrom a deťmi, dorazila rýchlo.
Keď zabočila do bočnej uličky k ich domu, uvedomila si, aká je nervózna. Prvý raz musela urobiť prvý krok ona nečakaná úloha, a tak ešte chvíľu sedela pred domom a rozmýšľala, čo povie.
Všetky plány sa rozplynuli, len čo vkročila do záhrady, otvorila dvere a vyšla na schody. Dvere boli otvorené, zhora hučali bicie, gitary, a Margita zbadala Lenku, ako na kuchyni tancovala s drevenou vareškou za spevu s Ninou, ktorá práve rozkladala poháre.
Špica! Mami, natočíme aj my video? Nina zatlieskala.
Lenka položila varešku, naliala poháre so šťavou a podala dva Nine.
Tu máš! Dones dva, ja zoberiem druhé. Poď, ideme hore, chlapci budú určite smädní.
Chcela vyjsť na schody, ale ostala stáť: vo dverách stála Margita.
Ako keby čas zastal, všetci zmĺkli a čakali.
Nina otvorila ústa, ale Lenka ju predbehla:
Ahoj mami, môžeš, prosím, dohliadnuť na mäso? Budeme o chvíľu obedovať. Akurát chlapci dohrávajú a sadneme si. Si hladná?
Margita pomaly prikývla, vyzliekla vetrovku.
Áno.
Výborne! Lenka žmurkla na dcéru. Nina, odmrzni! Alebo si snáď zabudla, ako babka vyzerá?
Nina zakývala hlavou a usmiala sa:
Pamätám! Babka, ja som už skončila s tancom, mama ma prihlásila do hudobky, idem spievať! Tomáš vraví, že mi to ide super!
Margita cítila, ako ju pália oči, radšej sa nahla po poháre so šťavou.
Daj, zoberiem to ja! Veď musím vidieť, akú má Tomáš gitaru. Je pekná?
Veľmi! Je celá červená! Ja som ju vybrala! Poď, ukážem ti!
Nina začala dupkať po schodoch a Lenka riekla Margite:
Tak čo? Choď, mama! Najťažší krok máš už za sebou
Margita prikývla, vyšla hore a Tomáš jej vážne a dospelo ukázal gitaru.
A niečo sa zmenilo.
Nie všetko, samozrejme. Veď nedá sa zmeniť povahu lusknutím prsta.
Hádky i tiché nedorozumenia budú ešte mnohokrát. Lenka si ešte často povzdychne, keď mama začne križovať jej plány. Aj Margita sa bude pýtať, kde výchovu dcéry stratila.
Ale jedno si v tejto rodine zapamätajú ak chceš, aby ťa počuli, nauč sa počúvať. Potom sa všetko upraví, tvoji blízki ostanú pri tebe. A čo viac nám treba?
