Poď so mnou! V čase mám dvor bez psa. Budeš dobrým strážcom nebudem ťa ubíjať! Naskočil som na bicykel a odraziť som smerom do dediny. Cestou som, starý Ján, často odvracoval pohľad, ale nikto mi nebehal za chrbtom.
Bola to neľudská sučka Takto hovoríme o ľuďoch, že sú neľudské a ona bola presne taká.
Veľmi dávno, pred mnohými rokmi, keď som sa vydal do lesa zbierať lesné orechy, našiel som šteniatko mladú sučku. Iba Boh vie, ako sa táto maličkosť ocitla v hlbokom lese.
Len ticho blúdila medzi stromami. Ani nebola pripútaná Malá, mokrá po daždi Zamračil som sa a prišiel bližšie.
Nehydná, nie veľmi pekná Ale aj tak Na mňa pozerali hnedé oči Oči nie šteniatka, ale múdreho zvieraťa Zamyslel som sa.
Poď so mnou! Mám práve dvor bez psa. Budeš dobrým strážcom nebudem ťa ubíjať!
Naskočil som na bicykel a šiel som do dediny. Po ceste som sa pozeral za sebou častejšie, než by som chcel No nikto mi nesleduval. Zabudol som na lesné stretnutie.
Rozprával som sa po hospodárstve. A hospodárstvo v rodine nebolo malé: tri teľatá, svinja s desiatimi svinkami, krava Mária, desať sliepok, šesť kačiek s kačiatkami a kocúr Pluto
Starý Ján si vyrobil cigaretu neľúbil tie obchodné. Otvoril bránu a chcel si konečne oddýchnuť na lavičke pri dome. Zrazu sa mi podobali hnedé oči Pozorovali ma tak zvedavo a tak zvláštne, že som nevedel, čo robiť.
No poď do dvora? Po dlhšej prestávke šteniatko zakričalo späť a zmizlo v tme.
Tak to trvalo ani deň, ani dva Hnedé oči pozerali na mňa každú noc, akoby ma posudzovali, hľadali v ňom blízku dušu
A potom, keď som sedel na lavičke pri dome a krúžil si cigaretu, prišla k mne ona olízla ma a ľahla si pri mojich nohách.
Nebyl som už taký milý chlapík, zvieratá som bral skôr ako úžitok Nie je to tajomstvo, koľko svín, kráv, sliepiek a ďalších zvierat som v mojich rokoch zasiahol
Pes je potrebný na stráženie, mačky na lov myší Nemohol som si spomenúť, koľko psov už v mojom živote odchádzalo niektorých otrávili, iných zbavilo chorôb. A tak dvorová búda ostala prázdna.
Na začiatku leta búrka rozprášila včelíky veterinár povedal, že to sú kliešte. Nikto sa ale neľutoval, lebo som prísny muž, neľutujem slzu
Moja žena, Katarína, bola ešte tvrdšia Aký to má charakter stará babka! Celá dedina si ešte pamätá, ako raz uderila telá kladivom medzi oči, lebo sa hrala a búšila, keď prišla na nápoj
Zasvietil som si cigaretu a pozrel som sa na šteniatko ležiace pri mojich nohách. Hnedé oči bdiežili.
No tak, zvieratko, vyzerá to, že chceš u mňa zostať? Vtedy počúvaj Budem ťa kŕmiť dvakrát denne, čo len Boh pošle Nebudem ťa ubíjať. Búda je. Teplá. Občas ťa pustím von v noci na pár hodín Tvoj úkol bude strážiť dvor! Aby nikto cudzí neprešiel bez strachu! Ak súhlasíš, poď so mnou!
A tak začal jej nový život Dedo Ján ju pomenoval Stela. Odkiaľ som počul také krásne a melózné meno, zostáva pre nás záhadou Teraz mala Stela teplú búdu, veľké hospodárstvo a reťaz.
Čas plynul a z nešikovného šteniatka sa premenila na obrovského, pekného, mocného psa, ktorému všetko dedina závidela. Šuškalo sa, že v jej rodine boli vlci
Bola strašne krásna a nezvyčajná A jej zvyky neboli psie. Žiadne vrtkavé mávanie chvostom, žiadne olizovanie rúk
Keď sa k nej priblížil ja, jej manžel alebo rodina, Stela pokojne ležala a sledovala ich svojimi múdrymi očami.
Cudzincov však bola pripravená roztrhať Nepískala takmer vôbec Vrčala Ten vrč bol hrozný Len cez deň. Preto ju búdu presunuli z dvora na záhradu, aby dedinčania neboli vystrašení.
No v noci som ju občas púšťal z reťaze a hovoril:
Za tri hodiny sa vrátim, aby si bola tu! Pozri, dojky sa boja rána prejsť cez teba! Nech ťa nikto nepoškodí!!! Tri hodiny!
Nikdy nikoho neuhryzol, nevyplašila Možno mala iné záujmy Vždy však, keď som ju našiel v búde, veľmi ju som vážil Možno som ešte nevedel, ako
Šteniatko Stela pravidelne prichádzalo, ako treba podľa prírody. Najzvláštnejšie, že hoci ju v dedine všetci báli, šteniatka sa rozchádzali ako horúce koláče.
Prichádzali aj z iných dedín pre šteniatka. Lebo aj keď sa Stela bála, tak ju rešpektovali Nie len tak, ale pri práci.
Bol to obyčajný letný deň. Po raňajkách Stela pokojne ležala pri svojej búde, ohrievala sa na slnku a jedným okom sledovala, ako malé Maríka hrá v pieskovisku pod tienistým stromom pri bráne, a druhým okom ako stará Katarína šúcha v záhrade
Stela už vedela, že stará Katarína pripája svoju vnučku k stromu, aby nikam nešla a mohla pracovať. Maríke práve tri roky, rodičia ju občas priviedli na víkend.
A hneď potom mala Malá bežať nie kamkoľvek, ale práve ku Stela, s rozprestrými rukami:
Stela! Stela!
Psí srdce sa rozkŕčilo od radosti a lásky k tomuto ľudskému bábätku! Odvtedy Stela sledovala Maríku, starú Katarínu a zaspala
Prebudila sa, keď niekto bolestivo škrabal jej nos pazúrikmi. Stela otvorila oči. Kocúr Pluto sedel pred jej čelou a takmer chrapel:
Pomôž! Maríka práve topí!
Stela sa pozerala za plot. Maríka nikde nebola ani v pieskovisku, ani na hojdačke, ani pri strome. Stela sa pozrela na mačku.
Je pri jazierku. Vody jej šaty! Lezie po nich! Pomôž mi! Nikoho nepočujem! Aaaaaaaaaaa!
A Stela zvolala! Kňučala a kňučala Tak hlasno, aké nikdy predtým nepočula Skákala, trhala sa, snažila sa vyskočiť z reťaze
Stará Katarína sa zdvihla a pozrela na psa.
Zbláznila si sa, psíčka pomyslela si a vrátila sa k špenátu.
A potom Stela zavývala. Nie len zavývala Hrozivé vlčie zavývanie prebehlo nad dedinou Tak hlasné a strašidelné, že všetkým, čo to počuli, sa vlasy vzprchli
Stela stále zavývala, a bol v tom taký úder, že slová ho nevedeli vyjadriť
Keď len počula toto strašidelné zavývanie, stará Katarína pochopila, že sa niečo hrozné stalo, a vybehla hľadať Maríku A susedia vybehli zo svojich dvorov a volali Bohu.
Maríku v poslednej chvíli našli a vytiahli z malého jazierka blízko domov.
V dedine vlna paniky Príďala záchranná služba Rodičia Maríky Všetci plakal a radovali sa súčasne
Večer sa všetko upokojilo a prišla k Stela celá delegácia: otec Maríky Ilja, jeho manželka a starý Ján.
Ilja si sadol pred ňu na kolená a povedal:
Ďakujem ti, že si zachránila moju dcéru!!! Ďakujem Nikdy na to nezabudnem! Prosím ťa, poď žiť ku mne! Mám dom v meste. Budeš mať veľký výbeh. Nakŕmim ťa lahodne a často, budem s tebou chodiť na prechádzky!
Stela naňho pozerala hnedými očami A mlčala. Potom prišla a položila hlavu na jeho rameno na niekoľko sekúnd
A potom šla ku svojmu pánovi, starému Jánovi Ležala pri jeho nohách A on stal ako socha, nevedel, ako reagovať na tieto lásky. Len mužské slzy sa mu šírili po tvári.
Dajte like a napíšte svoje myšlienky do komentárov!
Priatelia, ak chcete čítať viac našich príbehov napíšte komentár a nezabudnite na lajky. To nás inšpiruje písať ďalej!
