Podozrivý telefonát
Vladimír hneď nerozpoznal zvuk. Telefón na chladničke vyzváňal.
– Hľadám Lenku, je doma? – ozval sa mužský hlas.
– Nie, nie je. Kto ju prosí? – spýtal sa automaticky, hoci si len ťažko spomínal, kedy naposledy niekto volal na pevnú linku.
– A ty si kto, aby som ti to povedal?
Vladimír ostal zaskočený, no odpovedal pokojne:
– Som jej manžel.
– Čože?! To nie je možné! – zasmial sa neznámy posmešne. – Manžel?! Hahaha!
Ozvali sa krátke tóny zaveseného hovoru.
Aj Vladimír odložil telefón. Dobrú náladu, ktorú mal po návrate z práce, rýchlo nahradila nepríjemná spomienka.
Chvíľu bezradne postál, potom si vzal mobil a zavolal manželke:
– Ahoj! – ozvala sa Lenka.
– Ahoj! Volal ti niekto.
– Kam? – nechápavo sa spýtala. – Kto?
– Na pevnú linku. Bol to nejaký muž.
– A kto to bol?
– Chcel by som sa to spýtať teba. Bola to neslušnosť, zasmial sa na tom, že som tvoj manžel.
– Nerozumiem…
– Ani ja. Máš niekoho?
Ticho na druhej strane zraňovalo Vladimírovo srdce. Trvalo príliš dlho, kým Lenka prehrýzla ticho.
– Vladimír, pil si? – nakoniec sa spýtala.
– Kiežby, – odpovedal a zavesil.
Do príchodu Lenky nemohol nájsť pokoj. Udalosti spred desiatich rokov, ktoré už dávno považoval za zabudnuté, sa mu zrazu premietali ako včerajší film.
Vtedy sa skoro rozviedli, Lenka mala aférku. Chcela odísť, ale Vladimír vynaložil všetko úsilie, aby rodinu zachoval: v detstve si sľúbil, že jeho syn neostane bez otca.
Vzťah s Lenkou sa vtedy radikálne zmenil. Vladimír pochopil jej pocity. Uznal, že na ňu prestal myslieť a považoval ich spolužitie za samozrejmosť. Nakoniec si vypovedali všetky krivdy, naučili sa navzájom vidieť a počuť.
Dokonca išli na dovolenku na miesto, kde boli pred svadbou. Zmierenie prerástlo do druhých medových týždňov.
Všetko sa urovnalo. Potom sa narodila ich najmladšia, Vierka.
A teraz tento telefonát.
Vladimír netušil, koľko temna môže vyplávať z hlbín duše. Mračný, plánoval, čo povie Lenke. Keď počul kľúč v zámku, akoby sa vnútri niečo odtrhlo.
Lenka položila tašku bez slova a odišla do kúpelne. Vonku bolo neznesiteľne horúco.
Kým sa sprchovala, Vladimír jej zohrial večeru, pripravil čaj a sám odišiel do obývačky. Počul, ako Lenka prešla do kuchyne a za ňou sa s tichým krokom pridala ich dcéra.
„Čo sa robí v takýchto situáciách?“ zamyslel sa Vladimír.
Pozeral na televíziu, až kým dcéra neodišla do svojej izby. Potom zamieril do kuchyne. Lenka sa na neho pokojne pozerala, neodvrátila zrak.
„Čaká na obvinenie,“ preletelo mu rozrušenou mysľou.
– Takže? – vydal zvuk Vladimír.
– Čo „takže“? – odpovedala manželka s podráždením.
– Čakám vysvetlenie, – posadil sa na stoličku.
Lenka zbledla. Pomalým, jasne oddeleným tónom odpovedala:
– Nemám ti čo vysvetľovať, Vladimír. Neviem, kto to volal. Všetkých mužov, ktorí mi môžu volať, poznáš.
– Haha, – zamrmlal temne a odišiel.
Nečakaný hluk, zvuk rozbitej keramiky a nejaké zvláštne zvuky ho donútili vrátiť sa do kuchyne.
Kuchyňa, kam dorazili spolu s dcérou, bola posiata jedlom, ktoré ešte pred chvíľou ležalo na tanieri. Samotný tanier sa rozletel na malé kúsky.
Lenkou otriasali vzlyky. Sedela so zloženými rukami na stole, hlava padnutá dopredu.
Vladimír k nej pribehol…
Zdvihol Lenku a odniesol do kúpeľne. Pustil sprchu a vtiahol ju pod ňu. Keď sa trošku upokojila, zabalil ju do uteráka a preniesol do spálne.
Lenka stíchla, no nebolo jasné, či spí. Keď Vladimír počul jemné chrápanie, usadil sa na zemi vedľa postele. Tak tam sedel až do rána.
Nepamätal si, či spal. Vstal, keď sa prebudila.
V kuchyni stretol dcéru:
– Ako je mame? – zašepkala.
Vladimír mlčky pokrčil plecami.
– Ocko, čo sa stalo?
– Neviem, ale myslím, že som ju veľmi ranil.
Onedlho prišla Lenka. Bez slova zapla varnú konvicu, ani sa naňho nepozrela.
Dnes mala v práci voľno, a tak sa Vladimír rozhodol zostať doma. Vyšiel von, zavolal šéfovi a vypýtal si voľno. Vierka odišla do školy, Vladimír sa vrátil do kuchyne. Lenka umývala riad.
Posadil sa a čakal, kým skončí.
– Musíme sa porozprávať, – snažil sa Vladimír hovoriť pokojne.
Manželka sa otočila a dosť rozhodne odpovedala:
– Nemienim sa ospravedlňovať. Nemám za čo.
– Nie, o to nejde, – rýchlo dodal na upokojenie. – Prepáč, včera som reagoval zbytočne ostro, neudržal som sa. Lenže ťa milujem.
– To som si všimla, – s pohľadom kamsi poza neho odpovedala Lenka.
– Prepáč mi, – natiahol ruky, no ona ich schovala pod stôl.
Vladimír si povzdychol.
– Počúvaj, ten hovor nebol náhodný, to vieš tiež. Takéto náhody sa takmer nestávajú…
– No ale občas áno, – prerušila ho Lenka.
– Prosím ťa, neprerušuj, – požiadal Vladimír. – Chcem to pochopiť. Máš nejakých nepriateľov?
Lenka premýšľala a odpovedala:
– Asi nie. Ale veď v obchode sa môže stať všeličo…
V ich štvrti mali malý potravinový obchod, ktorý otvorila ešte pred svadbou.
– Mala si nedávno nejaké problémy so zákazníkmi?
– Vladimír, to je každý deň, najmä s opilcami. Už od rána obťažujú. Krik, hrozby – to je bežná vec.
– Rozumiem. Poďme do obývačky.
V tom Lenka zvolala:
– Spomínam si! Predvčerom sa jeden muž správal neprístojne, chcel vodku. Predavačka odmietla predať, začal robiť bordel, vyšla som na krik, pokúšala som ho upokojiť… Nepodarilo sa – musela som volať políciu. Utiekol, ale na odchode vykrikoval, že ma ešte nejedna z nás spomenie.
Vladimír dumal, potom si vzal mobil a zavolal priateľovi:
– Ahoj, Peter! Mám prosbu. Niekto otravuje moju ženu v telefóne.
A vyrozprával mu podrobnosti.
– Koľkokrát volal?
– Ja som počul len raz, – pohliadol na Lenku. – Lenka ani raz.
– Máte pevnú linku s odkazovačom? Popočúvajte správy.
– Pravda, zavolám neskôr.
Vladimír zapol odkazovač.
Ten hlas poznal hneď: „Lenička, to som ja. Kedy sa opäť uvidíme? Chýbaš mi. Ozvi sa mi.“ A podobných správ bolo viac.
Aj Lenka ten hlas poznala.
Všetko sa potom zbehlo rýchlo. Vladimír zobral kazetu a odišiel. Vrátil sa po troch hodinách, rozrušený. Okamžite objal Lenku a povedal:
– Je to vyriešené. Našli sme toho drzého chlapa. Skoro som mu zlomil čeľusť. Sám neviem, čo ma včera popadlo. Môžeme byť v pokoji?
Lenka sa mu pozrela do očí a povedala:
– Láska nemôže byť bez dôvery.
– Prepáč mi, prepáč, prepáč, – dokázal len povedať, pokrývajúc jej tvár bozkami.
